Kysucký maratón - šesť dní pred 100vkou

Po ročnej pauze, keď som vlani kvôli zraneniu chýbal, som sa na štart Kysuckého maratónu postavil po siedmykrát. Po piatom mieste v roku 2002, štyroch druhých miestach 2003, 2004, 2005, 2006 sa mi pred dvomi rokmi podarilo „doma“ konečne“ zvíťaziť a splniť si jedno z bežeckých predsavzatí.
Tentokrát som v Čadci vzhľadom blížiaceho štartu SP a ME v behu na 100km v Torhoute, ktoré ma čakali už o 6 dní, nemal však v žiadnom prípade v úmysle bežať naplno.
V posledných dňoch som sa navyše vôbec necítil dobre a preto bolo mojim cieľom hlavne sa dobre pred 100vkou naladiť. Domáci Kysucký maratón bol na to vhodná príležitosť, iný by som určite nebežal.
Keďže som po prvýkrát na KM patril vekom do kategórie nad 40rokov, ktorá nieje o nič ľahšia ako "hlavná" do 40rokov, s najvyššími ambíciami som určite nenastupoval. Najväčším favoritom v nej bol poliak Jaroslaw Janicki, štyrikrát druhý na SP a ME v behu na 100km, druhým bol ukrajinec Kosťa Železovov, ktorý sa na Kysucký maratón pripravoval mesiac vo Vysokých Tatrách. Reálne som svoje ambície zhodnotil na tretie miesto v kategórii, mladší bežci, kde sa takisto zišla veľmi silná konkurencia, ma v tej chvíli nezaujimali. Predsa len, naťahovať sa s Mulugetom Serbessom, Bogdanom Dziubom či Norbertom Perselym nemalo vzhľadom k mojim prioritam žiadny význam..
Začal som preto trochu pomalšie a čakal, ako budú po predchádzajúcich nepohodových dňoch nohy reagovať.

Do 20.km (1:16:01hod) som sa držal v skupinke s Pavlom Horákom a Josefom Sieglom celkom v pohode, občas sme sa hlavne s Pavlom proti silnému vetru prestriedali. Keďže Pavel bol aj mojim súperom v kategórii, sústredil som svoje úsilie na neho a Josefa, ktorého som síce nepoznal, ale predpokladal, že je štyridsiatnik. Že je už päťdesiatnik, som sa dozvedel až v cieli. Klobúk dolu pred jeho výkonom 2:41hod.
Vo vedúcej skupine pred nami, v ktorej boli všetci favoriti o hlavnú cenu v absolútnom poradí, boli aj štyridsiatnici Jaroslaw s Kosťom, s odstupom my traja.
Najprv nám vedúca skupina dosť ušla, prekvapilo ma však, že ďalej sa už nevzďaľovala… Dokonca, keď z našej skupinky začal zaostávať Pavel, sme ju s Josefom sťahovali.
Na 1/2M (1:20:10h) bola skupinka pred nami asi 150m. Po obrátke začal zaostávať za mnou aj Josef a ja som vedel, že za normálych okolností svoje tretie miesto M40 bez problémov udržím. Cítil som sa totiž veľmi dobre.Na 28.km som mal stratu na najlepších 1:40min, vedel som však, že určite bežia zadržane a o víťazstvo a prémiu 1000eur to ešte len rozbalia.
Tak sa stalo. Dvojnásobný víťaz Kysuckého maratónu 2003, 2004 a tohtoročný majster ČR v maratóne pôvodom etiópčan, žijúci už 10 rokov v Prahe Mulugeta Serbessa s Bogdanom Dziubom zvládli druhú polovicu na úrovni 1:10hod...
Ja som si bežal naďalej svoje a nemal v úmysle sa pred blížiacou 100vkou šťaviť, tretie miesto v takisto silnej M40 konkurencii ma úplne uspokojilo.

Avšak až dovtedy, kým som pred sebou nezbadal Kosťu Železova, ako sa k nemu približujem. Vyprovokovalo ma to predsa len k zrýchleniu, úseky od 25-30km som prebehol za 17:11min. a 30-35km, v ktorom som Kosťu dobehol a predbehol , za 17:50min.
Posledné kilometre mi na rozdiel iných rokov ubiehali celkom rýchlo. Aj obec Raková, ktorá sa mi vždy zdala na spiatočnej ceste dvakrát dlhšia ako v prvej polovici, mi ubehla celkom pohodovo. Asi aj preto, že som bol už mysľou o šesť dní ďalej, na SP a ME v behu na 100km v Belgickom Torhoute.
Na štadión som dobehol nakoniec na celkovom 6.mieste, vo svojej kategorii presne tak isto ako štyrikrát pred tým druhý, tentokrát však už o katégóriu o jeden krížik vyššiu:-), čo mi nakoniec vynieslo aj titul majstra SR veteránov od 40-50rokov. Bonusom, avšak oveľa viac potešiteľným, je dovolenkový pobyt v Chorvátsku od CK Jomatour pre najlepšieho Kysučana, ktorý určite rád v auguste využijem.

Výsledky Kysuckého maratónu 2009 + Foto

kým si nájdem čas na pár žvástov o 100vke, zatial krátko o nej tu

Záhorácka dvadsiatka - kedysi sviatok....Dnes?

Záhorácka dvadsiatka bola kedysi nielen československým chodeckým sviatkom, ale aj sviatkom celých Búrov, ako sa familiárne hovorí Borskému Mikulášu.
Uplynulú sobotu si zapísala už štyridsiatu kapitolu, pri ktorej som nechýbal ani ja, zhodou okolností v tomto roku tiež štyridsiatnik :-).
O tom, že sa opäť postavím na štart hlavnej kategórie mužov na 20 km, by ma pred pár mesiacmi ani nenapadlo uvažovať.
Vďaka hosťovaniu v českej lige som však nejaké tréningové kilometre zamerané na techniku nachodil a tak som sa pred dvomi týždňami rozhodol, že okrem ligovej dvadsiatky v Olomouci si skúsim, keď už ide o jubilejný ročník práve tej Záhoráckej a zároveň aj o M-SR, ešte jednu.

A nakoniec, ešte jeden dôvod ma na štart jubilejnej Záhoráckej dvadsiatky lákal. Práve v Borskom Mikuláši som s chôdzou na medzinárodnej úrovni ako pätnásťročný chlapec začínal presne pred štvrťstoročím.

Pri tejto príležitosti som sa rozhodol pripomenúť si pár vetami každý so svojich štrnástich štartov. Ten posledný, ako som si až večer doma všimol, s akoby symbolickým štartovým číslom, ktoré som úspešne doniesol aj do cieľa:-)
.

1984 - Dovtedy som tieto významné preteky na Záhorí sledoval len v televízii, preto som sa na svoj prvý štart nesmierne tešil. Len týždeň predtým som si vo svojej premiére na 5km trati v Dubnici nad Váhom výkonom 23:35min vytvoril kvalitný osobný rekord a tak som na Záhorie cestoval správne naladený. Vo fantastickej atmosfére, keď popri celej trati na 1613m okruhu povzbudzovala všetkých snáď celá dedina, som zvíťazil výkonom 23:06min.

.

1985 – Po druhýkrát som cestoval na Záhorie už ako favorit svojej kategórie s cieľom zlepšiť traťový rekord na 5km. Preteky som takticky trochu nezvládol, keď som vo veľkej horúčave od štartu nasadil veľmi vysoké tempo, ktoré som pochopiteľne až do cieľa neudržal. Hoci som s prehľadom zvíťazil, výkonom 23:03min. mi traťový rekord rumuna Giorgia Fraceteana ušiel o pol minúty.
.

1989 – po neúčastiach v rokoch 1986,1987 a 1988, kedy som ako československy juniorsky reprezentant v rovnakom čase vždy štartoval na pretekoch v Norskom Fredrikstadte, som sa ako vojak základnej služby v ASVŠ Dukla B.Bystrica postavil na svoj prvý štart v Borskom Mikuláši na 20km. V rekordne obsadenom štartovom poli som do cieľa prišiel trinásty výkonom 1:33:21hod.

.

1990 – po ukončení vojenčiny v Dukle som trochu nešťastne prestúpil do klubu na východe Slovenska – TJ Slavoj Poľnohospodár Trebišov a po treťom mieste na M-SSR v Dudinciach na 50km som ma M-SSR v Borskom Mikuláši prišiel do cieľa v čase 1:27:52h tiež ako tretí, v celkovom poradí šiesty.
.

1991 – po krátkej nešťastnej anabáze v Trebišove som sa na ďalší ročník Záhoráckej 20tky postavil v drese TJ VŠT Košice. Po predchádzajúcich troch 20tkach v Olomouci (1:28:10h), Dubnici (diskv. na 18.km) a v Maďarskom Ozde (1:29:14) som tesne po 10.tom kilometri bez šance na kvalitný výsledok vzdal..

.

1994 – na štart som sa postavil vo veľkej forme rovno po sústredení na Štrbskom plese, kde som sa pripravoval nielen na medzištátne stretnutie v Livorne, ale hlavne na ME v Helsinkách. Od začiatku som šiel na osobný rekord a po 10. kilometri (42:03min) som bol na 14.km diskvalifikovaný.

V Livorne som si o týždeň neskôr na 35km trati vytvoril doteraz platný osobný rekord 2:35:37h, keď od 10-30km som šiel 20km za 1:27:11h

.

1995 – šesť dní po 50tke v Nemeckom Bopparde (3:59:20h) som v ďaľšom štarte na Záhorí dosiahol svoj doteraz druhý najlepší výkon kariéry 1:25:29h a obsadil 4.miesto.
.

1996 – posledný štart pred OH v Atlante som bral viacmenej už v rámci prípravy na 50km, v úmornej horúčave som do cieľa dopochodoval časom 1:29:14hod. na 6.mieste, v rámci M-SSR piaty.

.

1997 – druhú svoju diskvalifikáciu na Záhoráckej dvadsiatke som pocítil práve v tomto ročníku. Po vydarenej jari zavŕšenej 2.miestom na SP družstiev a svojim druhým najrýchlejším časom kariery 50km (3:51:30) som bol po krátkom oddychu na začiatku prípravy na MS v Aténach a na štart som sa postavil len preto, že to bola Záhorácka....

Pri absolútne zlých pocitoch z pohybu ma po 10.km (45:20min) za nedostatky v technike z trate stiahli po troch napomínaniach rozhodcovia, čo ma vôbec nemrzelo...Skôr naopak:-)

.

1999 – tretia diskvalifikácia na Búroch ma už mrzela, o to viac, že som bol po SP v Mezidone pri chuti a cítil sa dobre. Na rozdiel predchádzjúceho môjho štartu na Z-20tke som šiel aj na celkom slušný výkon a umiestnenie. Z trate som musel nedobrovolne zísť po 10.km (43:19min).
.

2000 – po rozpade klubu v Košiciach som mal v roku OH v Sydney úplne iné starosti ako uspieť v Borskom Mikuláši. „Vďaka“ môjmu ďaľšiemu klubu ŠK Hitec B.Bystrica a jeho postoju som sa celú zimu a jar psychicky trápil a tak vyzeralo aj moje vystúpenie v Borskom Mikuláši. Na 5.km som rezignovane vzdal. Našťastie, nie v boji o kvalifikáciu a účasť v Sydney.

.

2003 – o tom, o čom som sníval ako chlapec, sa mi splnilo vo svojich 34.rokoch na 34.ročníku Záhoráckej dvadsiatky. V príprave na svoje tretie MS v Paríži som sa dočkal víťazstva, keď som do 18.km bojoval plece pri pleci s víťazom predchádzajúcich dvoch ročníkov J.Malysom. Necelé dva kilometre pred cieľom som vycítil šancu na víťaztvo, v hlave sa mi premietlo, o čom som kedysi sníval takisto ako snáď každý mladý československý chodec a skúsil ešte zrýchliť...

V Cieli som som si, hoci priemernym výkonom 1:29:54h, mohol pocit z víťazstva vychutnať.Jednoducho, aj detské sny, ak im človek verí a má stále pred očami, sa skôr či neskôr zvyknú niekedy naplniť....

.

2005 – ak by som mal medzi všetkými svojími výkonmi na Záhoráckej dvadsiatke vybrať jeden, ktorý ma prekvapil najviac, tak práve ten tento. Chôdzi som sa venoval už len sporadicky, keď som mal chuť si po náročných bežeckých maratónoch zachodiť. Po celotýždňovom stierkovaní a maľovaní bytu som sa na štart postavil bez väšších ambícii, hlavne si schuti zapretekať. Od začiatku som sa cítil fyzicky, prekvapene aj pohybovo technicky dobre a vyrovnaným tempom cca 4:30min/km som do cieľa dopochodoval výkonom 1:30:17hod na celkovom, aj rámci M-SR piatom mieste.
.

2009 – čože už povedať o svojom poslednom štarte. Vlastne som ním začal.

.

Snáď len toľko, že Záhorácka dvadsiatka prešla za 40 rokov svojej rôznymi krivkami, keď mala svoje hviezdne obdobia, ktoré vyvrcholili tesne pred nežnou revolúciou v novembri 1989, v roku olympijského víťazstva Joža Pribilnca.

Postupne začala aj vplyvom celospoločenskej situácie úroveň klesať, až sa dostala na na bod, keď boli obavy o jej zachovanie. Dôkazom, a chcem veríť, že len dočasnej krízy nielen Záhoráckej dvadsiatky, ale aj malej základne slovenskej chôdze je len (hrozivých) šesť slovenských mužov na štarte a moje 5.miesto (1:37:39) na M-SR. Za mnou skončil výkonom 1:43:07h už len ako Zdeno Medera.

.

Aby som však končil pozitívne, dve veci ma v sobotu potešili.

Jednou z nich je aj kedysi úspešný žiak i dorastenec Matej Tóth, ktorý si aj po slovenskom rekorde na 50km v Dudinciach udržuje stabilne vysokú výkonnosť a bolo radosť pozerať na jeho pohodový chodecký prejav.

Druhou je oproti minulým rokom konečne zvýšený počet detí.

Možno práve spomedzi nich raz vyrastie, ak už aj nie rovno druhý Pribilinec, tak aspoň víťaz Záhoráckej dvadsiatky. Aj to budem považovať za úspech. Bude to totiž znamenať, že Záhorácka dvadsiatka, na ktorej som medzinárodnú chodeckú kariéru začínal a kde sa mi po osemnástich rokoch splnil jeden z detských snov, prežila najhoršie......

...A po najhoršom musí byť už len lepšie...:-)

História+najlepšie výkony Záhoráckej dvadsiatky 1970-2008

Foto Z-20tky 2009