Na jar či jeseň počas školského roka som zvykol naháňať futbalovú loptu každý deň hneď, ako som prišiel zo školy. V zime zas loptičku či puk hokejkou. Počas prázdnin som už od rána ťahal kamarátov z postele a od telky von. Vždy som našiel niečo len aby som nemusel sedieť doma. Rád som aj lyžoval. Žiadne vleky, pekne peši sme vyšliapali čo najvyššie, aby sme si mohli užiť čo najdlhšiu jazdu "ala "Stenmark.
Vleky boli v neďalekom okolí len dva, aj to kotvové. Po vytiahnutí na svah bolo treba kotvu s lanom odopnúť,obmotať a po železnom lane spustiť dole. S omrznutými prstami to bol niekedy problém a hlavne to zdržiavalo. Radšej sme šliapali na vedľajšom svahu, ktorý bol aj tak dlhší...:-)
V jedno jarné doobedie (vyučovanie v škole bolo dvojsmenné) som pre zmenu vytiahol z pivnice moju „formulu“ - drevenú káru, aké sme si s chalanmi pozbíjali z drevených dosiek a namiesto kolies namontovali vyradené valivé ložiská. Tie nám rodičia doniesli zo ZVLky -závodu na výrobu ložísk, v ktorom vtedy pracovalo cca 6tisíc ľudí .
Po asfaltovej ulici sme hučali ako “naozajstní jazdci F1“,hádali sme sa, kto je Lauda, Andretti či Fititpaldi, občas sa skoro aj pobili, kto má Ferrari a kto Lotus.....
Po asfaltovej ulici sme hučali ako “naozajstní jazdci F1“,hádali sme sa, kto je Lauda, Andretti či Fititpaldi, občas sa skoro aj pobili, kto má Ferrari a kto Lotus.....
Keď som akurát pri jednej zo zákrut vyletel mimo trate a kontroloval stav svojho "monopostu", zjavil sa môj kamarát Števo vo fialovej teplákovej súprave ako beží okolo.
-„Ty kde bežíš?“, nedala mi zvedavosť, keď som Števa zbadal nezvyčajne vážneho...:-)
-„Ty kde bežíš?“, nedala mi zvedavosť, keď som Števa zbadal nezvyčajne vážneho...:-)
-"Trénujem“....
-"Čo?“, zagúľal som nechápavo očami...
-“No trénujem, nevidíš tie tepláky?Včera som bol aj na pretekoch v Gottwaldove“,zároveň sa otočil ukazujúc mi nápis na chrbte - TJ ZVL Kys.Nové Mesto..
Priznám úprimne, trochu som aj závidel, veď také teplákové súpravy s nápisom na chrbte som doteraz videl len v televízii alebo v časopisoch Štart a Stadion.
-"Na akých pretekoch?" - nedala mi zvedavosť.
- "No na bežeckých..." opäť hrdo zakontroval Števo.
„Hm, a keby som chcel, mohol by som aj ja ísť na také preteky?“, a predstavoval som si teplákovú súpravu s nápisom.
-„Príď na tréning, bývajú na štadióne v pondelok, utorok, štvrtok a sobotu“.
-„Naozaj? A Ty si sa ako o tom dozvedel?“, nedalo mi.
-“Úplne náhodou, bol som na štadióne prihlásiť sa na futbal, ale tam berú až od 12 rokov. Tak mi otec (mimochodom hráč s najviac strelenými ligovými gólmi v histórii Žilinského futbalu) povedal, že zatial nech idem na atletiku, tam berú aj skôr.“
-„Dobre, pôjdem zajtra s Tebou. Ale keď začnú brať o dva roky na futbal, prihlásime sa tam...“ navrhol som neodlepiac stále zrak zo Števových teplákov...
-„Dohodnuté, zajtra za päť desať som u Teba...Tak ja idem, čaues poobede v škole“, uzavrel našu debatu Števo a pokračoval v "tréningu"...:-)
Na štadión vidím z okna našej spálne, vzdušnou čiarou je to asi 200 metrov, hneď za záhradkami a železničnou traťou.
Ešte v ten večer, ako som prišiel zo školy, som naň z okna polhodinu pozeral na bežca, ktorý tam krúžil stále dookola.
Netušil som ešte, že o pár rokov to bude môj tréner, pod ktorého vedením vytvorím 5 dorasteneckých rekordov ČSSR v chôdzi na 5 a 10km.....
...pokračovanie....
-"Čo?“, zagúľal som nechápavo očami...
-“No trénujem, nevidíš tie tepláky?Včera som bol aj na pretekoch v Gottwaldove“,zároveň sa otočil ukazujúc mi nápis na chrbte - TJ ZVL Kys.Nové Mesto..
Priznám úprimne, trochu som aj závidel, veď také teplákové súpravy s nápisom na chrbte som doteraz videl len v televízii alebo v časopisoch Štart a Stadion.
-"Na akých pretekoch?" - nedala mi zvedavosť.
- "No na bežeckých..." opäť hrdo zakontroval Števo.
„Hm, a keby som chcel, mohol by som aj ja ísť na také preteky?“, a predstavoval som si teplákovú súpravu s nápisom.
-„Príď na tréning, bývajú na štadióne v pondelok, utorok, štvrtok a sobotu“.
-„Naozaj? A Ty si sa ako o tom dozvedel?“, nedalo mi.
-„Dobre, pôjdem zajtra s Tebou. Ale keď začnú brať o dva roky na futbal, prihlásime sa tam...“ navrhol som neodlepiac stále zrak zo Števových teplákov...
-„Dohodnuté, zajtra za päť desať som u Teba...Tak ja idem, čaues poobede v škole“, uzavrel našu debatu Števo a pokračoval v "tréningu"...:-)
Na štadión vidím z okna našej spálne, vzdušnou čiarou je to asi 200 metrov, hneď za záhradkami a železničnou traťou.
Ešte v ten večer, ako som prišiel zo školy, som naň z okna polhodinu pozeral na bežca, ktorý tam krúžil stále dookola.
Netušil som ešte, že o pár rokov to bude môj tréner, pod ktorého vedením vytvorím 5 dorasteneckých rekordov ČSSR v chôdzi na 5 a 10km.....
...pokračovanie....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára