V marci, keď som na behanie nemal ani pomyslenie mi vo fitcentreve pri cvičení chrbtice kamarát povedal: "Vieš Peťo, môžeš mať vôľu akú chceš, konečný verdikt nám aj tak vždy vyriekne telo.."
Krátko som sa zamyslel a musel som mu dať za pravdu.....Otázkou však je okamih toho "konečného verdiktu." Som presvedčený, že ak ho pripustí hlava, nájde si naň dôvod hocikedy...
Na druhej strane som rád, že, poznám svoje priority aj hranicu, ktorú kvôli bežeckým výkonom prekročiť nemienim...Beh mám totiž natoľko rád, že vzdanie sa pocitu radosti z neho či po ňom by som považoval za svoju najväčšiu bežeckú prehru...
O tom, čo mi (ne)vyšlo v roku 2011, ale aj mojich ďaľších športových plánoch viac v rozhovore s R. Blažekom pre MY Kysucké NovinyKeď sme sa presne pred rokom zhovárali, tvojou bežeckou prioritou na tento rok bola stovka na MS v Holandsku. Ako sa ti podarilo naplniť tento cieľ?
Na Silvestrovskom behu v závere minulého roka som sa zranil, takže opäť ako vlani som úvod sezóny musel nútene vynechať. Do apríla som chodil len po vyšetreniach, nemocniciach a rehabilitáciách. Nevedel som, či mi vôbec zdravie dovolí uvažovať o nejakom pretekaní, takže ciele na MS v Holandsku išli v tom momente bokom.
Bežecká priorita ti tak nevyšla podľa predstáv. Sklamaný?
Vôbec nie. Jednoducho okolnosti sa tak vyvinuli, preto čo sa týka MS na 100 km, som rád, že sa mi nakoniec podarilo dať zdravotne do poriadku natoľko, že som na nich mohol vôbec štartovať. Hoci som pochopiteľne v Holandsku svoje predsezónne výkonnostné ambície nenaplnil, po dobehnutí do cieľa som cítil vnútornú spokojnosť.
O sklamaní by som mohol hovoriť, ak by som cítil, že som neurobil za daných okolností maximum. Čo ma však teší omnoho viac ako už v športové výkony či umiestnenia je, že som si našiel prácu čo má baví.Od apríla som plavčíkom na žilinskej plavárni a jednoducho lepší prechod z vrcholového športu do normálneho života som si ani nevedel predstaviť.
Práca na plavárni má v sebe určite kus zodpovednosti.
Áno, napríklad doteraz som mal dve záchranné akcie kedy som z vody musel vyťahovať topiacich. Našťastie neboli vážne a oboch som vytiahol, kým neboli úplne pod vodou. Tým, že to bolo v začiatkoch ma naučilo byť obozretným a neustále i podvedome sledovať dianie v bazéne.
Štvrtýkrát si obhájil striebro na M-SR v maratóne a štvrtýkrát si aj titul na 50 km v Žiline. V čom to je?
Úspech nikdy nepríde ľahko. Pripraviť sa na maratón nie je otázka pol roka či roka. Tým, že som bol kedysi chodcom patriacim do svetovej špičky a neprestal sa hýbať, výkonnosť mi stále stačí, aby som sa vedel presadiť na súčasnej slovenskej maratónskej úrovni.
S akými cieľmi vstúpiš do novej sezóny?
Prioritou je hlavne nezraniť sa, mať z behu naďalej radosť. Po toľkých rokoch sa mi len ťažko hľadá motivácia, aby som sa pripravoval konkrétne na nejaké preteky, naviac, keď mi už aj telo nie raz naznačilo hranice, za ktoré by som nemal ísť.
Keďže som mal však vždy rád nové výzvy, ako vytrvalca ma láka skúsiť dlhý triatlon, taktiež stále sú to aj MS na 100 km, ktoré budú tento rok pre mňa symbolicky v Taliansku, kde som absolvoval v roku 1998 svoju prvú chodeckú a o desať rokov neskôr prvú bežeckú 100vku. Preteky na kratších tratiach ako 20 km budem absolvovať skôr na spestrenie, určite už nie, aby som si alebo niekomu niečo dokazoval. Jednoducho chcem si už behanie v zdraví a pohode vychutnávať.
Zhováral sa Radoslav BlažekZ aktualít viac na web stránke
