O tom, že budem štartovať na chodeckých pretekoch Praha-Brandýs som bol rozhodnutý hneď na druhý deň
po bežeckej 100vke v Nitre. Cítil som sa až prekvapivo dobre a na chodeckú zmenu sa opäť tešil.
O tom však, že budem štartovať nie na jedných, ale hneď troch ani nie 24hodín po sebe následujúcich chodeckých pretekoch, navyše necelý týždeň po stovke, som ešte pár dní pred tým ani netušil...
Najprv mi v utorok napísal
Zdeněk Simon, atletický manažér a organizátor chodeckých pretekov Žižkovská desiatka, či by som sa nezúčastnil aj na jeho pretekoch. Prečo nie? Tak či tak prídem do Prahy o deň skôr, aspoň sa pred Brandýsom dobre rozchodím , povedal som si.
V stredu mi prišiel od Zdeňka daľší e-mail a v ňom, či ma neláka celá „Trojkoruna“ – seriál troch po sebe nasledujúcich chodeckých pretekov na 10km – 1.5.v Děčíne na dráhe, 2.5. Žižkovská desiatka na okruhu a 3.5.na trati z Prahy do Brandýsa.
V prvom momente som nad tým moc neuvažoval, cítil som sa však naozaj dobre a asi aj preto ma moc Zdeněk presviedčať nemusel. Spať som kde mal, navyše mi Zdeněk ponúkol, že ma do Dečína a späť do Prahy odvezie autom.
Prečo teda nespojiť príjemné s užitočným a namiesto voľného chodenia doma si nezapretekať na troch podujatiach, kde som nikdy neštartoval ani ako chodec?
O umiestneniach som nerozmýšľal vôbec, mojou prioritou bolo hlavne čo najlepšie sa „naladiť“ na nedeľný Brandýs, ktorý bol súčasťou 1.ligy a kvôli ktorému som do Prahy mal cestovať.
Takže v krátkosti k jednotlivým „tretinám“ chodeckej Trojkoruny...
1.5. – Děčín. – na štarte sa nás vzhľadom k tomu, že preteky na rozdiel od Žižkovskej desiatky a Brandýsa neboli súčasťou žiadnej ligy, zišlo len desať. Na všetky tri preteky v rámci Trojkoruny odvahu našlo spolu so mnou nakoniec len 5 chodcov.
Medzi svojich najväčších , ak to mám nazvať konkurentov v rámci celej trojdielnej série, som pred štartom na základe prihlášok zaradil mladých nádejných chodcov Jakuba Zajíca a Antona Kozelku.
Od štartu som šiel na pocity a bol zvedavý, na aký výkon a umiestnenie mi to bude stačiť. Prvý kilometer tesne nad 5minút bol síce najpomalší zo všetkých následujúcich, ale mne sa moc pomalý nezdal. Preto som šiel s odstupom asi 20metrov na štvorčlennú skupinku, v ktorej boli Jakub Zajíc, Martin Nedvídek, Antonín Kozelka a Miloš Dušek.
Postupne som sa však rozišiel a dotiahol sa, po štvrtom kilometri začal zaostávať Miloš Dušek, chvíľu na to aj Tono Kozelka. Piatym kilometrom som prešiel na čele už sám s Jakubom Zajícom v mezičase 24:27min a začal veriť, že o víťazstve sa rozhodne práve medzi nami. Jakub sa mi snažil robiť trháky a občas sa mi asi na 20m vzdialil, viac už však nie. Keďže sa mi išlo čím ďalej lepšie a od rozhodcov som nemal žiadne napomínanie za techniku, skúsil som na ôsmom kilometri zrychliť ja. Deviaty kilometr za 4:38min Jakub nezachytil a neostávalo mu, ako sa zmieriť s druhým miestom. Do cieľa som dopochodoval za 48:20,8min so 45 sekundovým náskokom, čo znamenalo dobrú východiskovú pozíciu pred druhým dielom v Prahe na Žižkove.
2.5. – Žižkov - po pretekoch v Dečíne som začal uvažovať už aj o umiestnení a pochopiteľne aj o víťazstve celej Trojkoruny, zároveň však myslieť hlavne na nedeľu a „ligový“ Brandýs. Preto bolo mojou sobotnou prioritou držať sa takticky
Jakuba Zajíca a čo najšetrnejším spôsobom si ustrážiť trištvrte minútový náskok z Děčína. Naplno som mal v úmysle ísť až v nedeľu, kde sa už šetriť nebolo prečo.
Na štart Žižkovskej desiatky, ktorá bola zároveň aj súčasťou 2.ligy, sa už zišla kvalitnejšia účasť na čele s olymionikmi
Milošom Holušom a Jirkom Malysom. Keďže Jirko Malysa je zároveň trénerom Jakuba, pochopiteľne mal záujem, aby sa ma pokúsil poraziť a zrovnať môj náskok. Netajil sa tým pred štartom a ani v samotných pretekoch si zopár vtipne „podpichovačných“ :-) slov neodpustil. Začiatok a prvé dva kilometre boli veľmi pomalé, čo mi pochopiteľne vyhovovalo. Strážil som si
Jakuba a zároveň mi tempo nad 5min/km pomohlo dobre sa rozchodiť. Od štvrtého kilometra sme ostali v skupinke už len štyria,
okrem mňa Miloš, Jirko a Jakub. Cítil som sa veľmi dobre a hoci sa od tretieho kilometra prudko zrýchlilo, na piatom za 23:45min som bol presvedčený, že sa Jakubovi striasť ma nepodarí. Keď začal na siedmom kilometri zaostávať, bolo už len otázkou času, o koľko sa mne podarí zvýšiť náskok z piatkového Dečína.
Nakoniec som bol do posledného okruhu v hre o celkové víťazstvo a až napomienka v poslednom kilometri rozhodla, že som sa uspokojil s
3.miestom. Napriek tomu som svoj náskok pred Jakubom, ktorý v posledných dvoch kilometroch úplne rezignoval a do cieľa prišiel časom 48:51min, zvýšil na vyše tri minúty.
Výkon 46:47min ma príjemne prekvapil o to viac, že som vedel, že som ho dosiahol s rezervou. Prakticky som ním za predpokladu, že sa nič nepredvídané v nedeľu nestane, rozhodol aj o svojom celkovom víťazstve Trojkoruny.
3.5. – Praha - Brandýs – na záverečný diel série som som teda nastupoval s prakticky nedostihnuteľným náskokom, mohol som sa sústrediť na hlavný cieľ môjho predĺženého víkendu a to zisk čo najyššieho počtu bodov pre TJ Třinec v 1.lige.
V nedeľu, nakoľko preteky Praha - Brandýs boli súčasťou 1.ligy, sa zišla najkvalitnejša konkurencia a na štarte stáli aj oddýchnutí moji najväčší konkurenti v 1.lige Jan Polášek, Roman Říha, Karel Ketner či Zdeno Medera. O nejakej taktike som už nerozmýšľal, bol som rozhodnutý ísť čo to dá…
Po štartovom výstrele hlavne Jan Polášek s Romanom Říhom nasadili tempo, akoby bol cieľ nie na desiatom kilometri, ale po päťsto metroch. S odstupom za nimi spolu so mnou Jirko Malysa, Jan Ketner a David Šnajdr, Zdena Mederu som okrem postavenia na štarte zaregistroval prekvapivo až pri jeho príchode do cieľa dve minúty po mne. Tempo v porovnaní s Děčínom či Žižkovom bolo od začiatku naozaj pekelné, cítil som však pohodu a bol som rozhodnutý ho držať, pokiaľ to len pôjde. Prvý z našej skupinky začal asi na treťom kilometri zaostávať David Šnajdr a od piateho kilometra v mezičase 21:52min, kedy som dostal v úseku dole kopcom napomienku za techniku, aj ja. Myslím, že to bol moment môjho rozhodnutia dôjsť do cieľa na istotu a neriskovať naháňaním sa za trojicou Malysa, Polášek, Říha prípadnú diskvalifikáciu. Za to mi to naozaj nestálo, už aj preto, že o neokruhových chodeckých pretekoch, teda z miesta A do bodu B si z hľadiska fair-play myslím svoje. Však Jirko? :-)
Víťazstvo v Trojkorune som mal prakticky vo vrecku a po zaostávaní Karla Ketnera na siedmom kilometri pekných osem prvoligových bodov za 3.miesto tiež. Víťaz Jirko Malysa získava totiž body v extralige.
Do cieľa som nakoniec došiel podobne ako včera o ďaľšiu minútu a pol rýchlejšie ako predchádzajúci deň, tentokrát v čase 45:12min, čo sa mi nepodarilo ani pred dvomi rokmi na MS veteránov v kategórii M35, keď som striebro za španielom
Juanom Porrasom získal výkonom o 30sekúnd pomalším.
Také bolo teda moje „účinkovanie“ v trilógii „Chodecká Trojkoruna 2009“, po ktorej ma okrem dobrého pocitu zapretekania si, získania bodov pre môj hosťujúci klub či finančnej odmeny 1500 českých korún, snáď najviac potešila praktická vecná cena v podobe darčekového balenia šiestich pollitroviek vychladeného Budvaru a pivovým pohárom "Budvar Baby" s fotkou fitness tanečnice.
Domov som logicky doniesol len pohár :-).