Titulok k dnešnému príspevku asi najlepšie vystihuje moje súčasné pocity, kedy si behanie či chôdzu opäť s radosťou užívam.
Pri fyzicky i psychicky bolestivom trápení počas liečby zlomeniny kľúčnej kosti či prvých dvoch týždňoch rekonvalescenice som sice vedel, že radosť a dobrý pocit z behu je len otázkou času, že ma však len dva týždne po ich nájdení bude baviť behať triapol hodiny v kuse a získam piaty titul majstra SR v behu na 50km za sebou, som naozaj nečakal.
Na štart Dňa Supervytrvalca a zároveň Majstrovstva SR v behu na 50km som sa totiž postavil s jediným očakávaním – dopriať si ďaľší z bežeckých zážitkov, ktoré mi stále preteky prinášajú, dokonca čím ďalej viac...
Nad výkonom či umiestnením som po tom, čo som od úrazu odbehal vôbec nerozmýšľal, avšak zvedavosť koľko mi nohy po mesiaci behania doprajú bola silnejšia, aby som sa aspoň na štart 944m okruhu postavil…Že z toho bolo nakoniec celých skoro 54 odbehnutých okruhov je pre mňa príjemným prekvapením, 2.miesto v absolútnom poradí za Kosťom Železovom a majstrovský titul SR boli len povestnou čerešničkou na torte :-)
Nakoniec stručná chronológia mojej "prípravy" k sice najpomalšej, nie však menej potešiteľnej šiestej bežeckej 50tky :
1.8. - úraz po zrážke autobusom - zlomená kľúčna kosť.
26.8.- prvá krátka vychádzka.
26.8.- prvá krátka vychádzka.
17.9. - prvý pomalý beh - 5km 6:30 min/km
8.10. - prvý pomalý dlhý beh - 18km 5:33min/km.
10.10.- prvý a jediný dlhší rýchly beh - preteky v Stráňavách - 9,5km 3:50 min/km
20.10. - prvý aj dlhý aj rýchly beh - Deň Supervytrvalca - 50km 4:13 min/km.
20.10. - prvý aj dlhý aj rýchly beh - Deň Supervytrvalca - 50km 4:13 min/km.
Všetko medzitým pomalý klus či chôdza s očakávaním, kedy si nohy začnú pýtať viac..:-)
Dnes, hoci už vnímam titulok k tomuto príspevku predsa lem trochu inak ako napríklad pred osemnástimi rokmi po ME v Helsinkách, ma teší, že som zvládol nielen ďaľšiu skúšku, ktorú si osud pre mňa pripravil, ale aj, že som sa už ani neviem koľký krát presvedčil, že ak máme v sebe silnú vieru, sme schopní dosiahnúť viac akosi myslime…Veď nie zbytočne sa vraví "kto sa nepokúsi - nezažije"…:-)