Keďže som si stále akosi nenašiel čas na pár riadkov svojich dojmov 100vky v Torhoute, zatial aspoň to podstatné v rozhovore pre kysucký regionálny týždenník. Zhodou okolností, o deväť minút rýchlejší čas mi vyniesol presne také isté umiestnenia, ako vlani na SP a ME v Targuinii... ......................................................
Ako sme už informovali, atlét ŠKP Čadca, olympionik Peter Tichý skončil vo Svetovom pohári a neoficiálnych majstrovstvách sveta v behu na 100 kilometrov v Belgicku osobným rekordom 7:12:38 na 16. mieste. V rámci majstrovstiev Európy skončil na 12. mieste. V kategóri nad 40 rokov skončil štvrtý. Úspešnému vytrvalcovi sme položili niekoľko otázok.
.Ako dlho si sa pripravoval na majstrovstvá sveta?
-Vlastne už od od novembra minulého roku, ako som dobehol svoju prvú stovku v Taliansku.V zime som sa snažil nabehať potrebné množstvo kilometrov, čo je prvým predpokladom úspešného výsledku. V sezóne som behal veľa pretekov, aby som sa zrýchlil. Tak isto kvalitný dom potrebuje najprv pevné základy, bez ktorých nemôže stavať ani prvé, nieto druhé poschodie.
.Bežalo sa v noci. Už si niekedy takto bežal?
-Z diskotéky kedysi možno áno, v pretekoch to však bolo prvýkrát. Večer som najneskoršie súťažil na MS juniorov v Aténach v roku 1986. Štart chôdze na 10 kilometrov bol v noci o štvrť na jedenásť.
.
Aké si mal medzičasy, popíš priebeh behu. Aká bola trasa?
-Pretekalo sa na piatich 20 kilometrov dlhých okruhoch. Trať bola rovinatá s minimálnym prevýšením. Od štartu som sa držal v konkurencii 210 mužov z 28 krajín v čelnej skupine, keď medzičas na 5km sme mali 19:42 min. Cítil som sa veľmi dobre, napriek tomu som po vlaňajšej skúsenosti trochu spomalil. Každým medzičasom po piatich kilometroch som bol milo prekvapený, v akej pohode udržujem tempo 4 minúty na kilometer. Dvadsiatym kilometrom (1:20:15) i métou maratónu 42 195m (2:48:48h) som prebehol na 13. mieste, takisto aj päťdesiatkou za 3:21:00hod. Bežal som v pohode a naďalej s rezervou, povzbudilo ma, že som sa postupne prepracovával dopredu. Na 60. kilometri som medzičasom 4:03:17hod. prebehol na 7. mieste, dokonca pred majstrom sveta G.Calcaterrom (nakoniec skončil tretí). V tom momente mi preblesklo hlavou, že aj šampióni niekedy nemajú svoj deň. Po pár kilometroch som sa dostal aj pred najlepšieho českého bežca Daniela Orálka, vlaňajšieho víťaza Kysuckého maratónu. Vtedy som bol v celkovom poradí šiesty ako tretí európan. Od 70. kilometra som však začal predsa len pociťovať úbytok síl, okrem iných pretekárov sa na mňa dotiahol aj opäť "prebudený" Calcaterra. Presne po šiestich hodinách som mal na konte 85,7km. Spomenul som si na stovku spred dvoch mesiacov v Nitre, kde som v medzičase vytvoril slovenský rekord v 6hodinovke výkonom 84,492km. Do posledného 20 kilometrového okruhu som vbiehal už so známkami únavy, opäť na 13.mieste, s cieľom hlavne dokončiť, keď už nie výkonom pod sedem hodín, nad ktorým som pôvodne uvažoval, tak aspoň v osobnom rekorde.Ten sa mi nakoniec, hoci ma predbehli ešte ďaľší traja bežci, podarilo výkonom 4:12:38hod. zlepšiť o necelých deväť minút.
.Máš pocit, že keby si nebežal Kysucký maratón, dosiahol by si lepší čas?
-To je veľmi ťažká otázka. Možno áno, možno nie. Určite to nebolo najideálnejšie riešenie. Avšak musím hľadieť aj na to, že mám rodinu a vlastne žiadny stabilný finančný príjem. Aby som si mohol dovoliť štartovať na podujatiach najvyššieho svetového rangu, musím občas behať po pretekoch viac, ako by som si možno predstavoval. Navyše Kysucký maratón je domáci maratón, chcel som štartovať.
.
Aká bola atmosféra?
-Úžasná a fantastická. Preteky sa konali v rámci 30. ročníka "Flanders night", keď na nohách bol celý región. Okrem SP + ME na 100km sa bežal aj maratón a 10km s počtom vyše tisíc štartujúcich, ďaľších niekoľko tisíc ľudí sa zúčastnilo stokilometrového nočného pochodu celým regiónom, so štartom i cieľom na námestí v Torhoute. V centre mesta, ktorým sme prebiehali, to vyzeralo ako na Silvestra, prebiehali koncerty, ľudia sa bavili a hodovali. Nám bežcom pripravili fantastickú atmosféru, porovnateľnú snáď aj s cyklistickou Tour de France. Naozaj niečo fantastické.
.Ako si sa cítil na druhý deň? Kedy si po stovke absolvoval ďalšie preteky?
-Oproti minuloročnej novembrovej stovke v Taliansku som bol v neporovnateľne lepšej pohode. Samozrejme, že dolámaný a ubolený som bol, ale nie tak ako vlani. Už o tri dni po návrate domov som bol schopný bežať ďaľšie preteky na behu olympijského dňa. 1km som zvládol za 3:03min, keď som dobehol na celkovom 5. mieste a v kategórii nad 40 rokov druhý.
.Aké ďalšie preteky ťa ešte čakajú v tomto roku?
-Nebudem nič znásilňovať, z maratónov chcem bežať ešte Rajecký maratón a MMM v Košiciach, potom M-SR v behu na 50km v Žiline a medzitým aj kratšie preteky.
.
Kde budú majstrovstvá sveta na budúci rok? Zúčastníš sa ich?
-Najbližšie MS+ME budú budúci rok v novembri na Gibraltare. Pochopiteľne, chcel by som na nich štartovať, ale všetko bude záležať od okolností a zdravia. Mám rodinu a manželku, ktorá tiež už má pochopiteľne niekedy dosť môjho zanietenia a fanatizmu k niečomu, čomu sa venujem na úkor iných aktivít, ktoré by mi domov doniesli aj niečo viac ako len moje duševné uspokojenie. Ak by som neveril, že mám na to byť v tej najužšej svetovej ultramaratónskej špičke, vykašľal by som sa dávno na to. Ako sa však poznám, viem, že aj teraz budem bojovať ďalej. Hoci som sa už naučil pomoc neočakávať, trochu mi je ľúto, či mám skôr dôvod na úsmev, prečo "nemôžem" dostať podporu od miest, ktoré svojim spôsobom vo svete reprezentujem. V Čadci, hoci som členom klubu v meste, nie som občanom, v Kysuckom Novom Meste síce občanom som, nereprezentujem však mestský klub... O to viac si cením pomoc mojich najvernejších sponzorov, vďaka ktorým som okrem svojej rodiny dosiahol zatiaľ na 12.miesto v Európe a 16. na svete.
Ďakujem za rozhovor. ( Zhováral sa Alojz Stráňava )Zdroj : e-kysuce.sk
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára