Po desiatich rokoch na ME opäť dvanásty...

V roku 1997 na Svetovom pohári v chôdzi v českých Poděbradoch slovenská chôdza zaznamenala v súťaži družstiev svoj doteraz najväčší úspech.
K striebru družstva SR sa mne podarilo vtedy prispieť 16.tym miestom výkonom 3:51:30h, len 8 sekúnd za osobným rekordom.
O rok neskôr sa mi podarilo vybojovať si účasť na ME v atletike v Budapešti, kde som opäť na chodeckej 50tke za 3:55:37h skončil dvanásty.
O necelé tri mesiace – v novembri som si v Taliansku prvýkrát vyskúšal, ako chutí dvojnásobná trať a svoju prvú chodeckú 100vku som aj šťastne dokončil.

...Prečo som si spomenul akurát na tieto zdanlivo nesúvisiace podujatia?
Ubehlo presne desať rokov, a ja som si opäť v novembri a práve v Taliansku na svojej prvej, tentokrát bežeckej 100vke umiestnenia z týchto mojich účasti na vrcholných podujatiach nečakane pripomenul....
V mestečkách neďaleko Ríma, so štartom v Tuscanii, a cieľom v Tarquinii sa totiž konali v behu na 100km zároveň Svetový pohár aj Majstrovstvá Európy....
...a práve v hodnotení SP som zhodou okolností skončil opäť šestnásty, na ME dvanásty.
Keď už teda dve (umiestnenia) v jednom (štarte), tak aspoň na dvojnásobnej trati, nie?...:-)

A aby to pripomínanie si nebolo len o umiestneniach, pripomenul som si pre istotu aj pocity z prvej chodeckej 100vky.Tie som na 60.km prežíval podobné, tiež som zopár desiatok metrov musel kráčať. Na rozdiel od tej chodeckej som sa však nemusel obávať červených terčíkov od rozhodcov za nedopínanie kolien:-)...
O tom, či a nakoľko splnila očakávanie moja prvá bežecká 100vka, ale aj o „zážitkoch“ z nej (a hlavne po nej:-) niekedy inokedy.
..
Výsledky SP + ME s mojimi medzičasmi po 5km ........+ foto
..