Pred chodeckým i maratónskym víkendom.

Na najbližší víkend sa celkom teším. Po dvoch rokoch idem najprv do Dudiniec, aby som sa prvýkrát od roku 1984 na chodecké preteky Dudinská päťdesiatka len prizeral.
Pred štvrťstoročím som v tomto kúpeľnom mestečku ako mladší dorastenec štartoval na 10km, v sobotu čaká premiéra na tejto chodeckej trati môjho syna. Budem mu držať palce, aby sa k môjmu vtedajšiemu výkonu 48:06min priblížil čo najviac.
Určite si rád pozriem aj časť pretekov na 50km, kde by mali štartovať nielen najlepší slovenskí chodci, ale aj veľmi kvalitná zahraničná konkurencia.

Škoda, že mi čas nedovolí preteky sledovať dokonca, poobede mám totiž už na Hviezdoslavovom námesti v Bratislave iný program.
V Dudinciach som naposledy štartoval pred dvomi rokmi na svojej poslednej chodeckej 50tke. Záverečných desať kilometrov som sa statočne vytrápil, nakoniec som do cieľa dopochodoval za 4:18:43hod. Hoci som pôvodne očakával kvalitnejší výkon, po predchádzajucej chorobe som zázraky čakať nemohol. Menšie sklamanie som si vynahradil o týždeň neskôr na TBC marathone v Bratislave, kde som dobehol siedmy za 2:30:37hod – v najlepšom osobnom výkone roku 2007.
Vlani som sa práve na tomto podujatí, už s názvom ČSOB City marathon zranil a obával sa, či minimálne s pretekárskym behaním nebudem musieť skončiť. O tom, aký bol nakoniec pre mňa priebeh vlaňajšej sezóny, mám v predchádzajúcich príspevkoch na blogu dosť.
Po roku sa teda na ČSOB City marathon do Bratislavy opäť vraciam. Verím, že bude pre mňa určite uspešnejší, ako ten vlaňajší.
Po celkom vydarenej zime, kedy som nabehal celkom slušný objem kilometrov bez zranení či väčších zdravotných výpadkov mi myšlienky totiž opäť behajú podobne ako vlaňajšiu jeseň pred MMM. A keď už aj nie hneď osobný rekord, v štyridsiatke, ktorú som oslávil pred týždňom, by ma výkon pod 2:30hod. určite potešil.

O mojej bežeckej aktivite počas zimných mesiacov viac na webe tu.

Po 30tich rokoch už z tréningu vedu nerobím :-)

O tom, že má pre športovca význam viesť si tréningový denník, niet pochýb. Môj prvý v dvanástich rokoch som si dlho viesť nevydržal, ale aspoň mi pomohol s odstupom času nájsť presný deň, kedy som absolvoval svoj prvý chodecký tréning a prvé preteky .

Od 15tich rokov bol  mojim tréningovým denníkom obyčajný zošit, neskôr, keď som sa dostal do strediska vrcholového športu v Banskej Bystrici, tréningový denník aký spoznal snáď každý športovec čo bol v nejakom športovom stredisku či klube.
Takto som si do tréningového denníka, či neskôr opäť obyčajného zošita dokázal písať dovtedy, kým som mal v chôdzi ambície sa zlepšovať a dosahovať vrcholné výkony. To bolo pred cca šesť rokmi, odvtedy som si zapisoval už len stručne nachodené či nabehné kilometry.

Nedávno sa ma kamarát spýtal, ako a koľko trénujem, keď si tak dlho udržujem stabilnú vysokú výkonnosť. pohode..„Trénoval“ som dvadsať rokov a čo sa za ten čas na mňa nalepilo teraz len z toho ťažím. Behanie ma baví práve takto, a verím že takto budem čo najdlhšie. Ak sa mi podarí presadiť sa aj umiestneniami síce poteší, prioritou to však už nie je. Pre svoj prehľad mi stačí odbehnuté kilometre si viesť v jednoduchom denníku  na bezvabeh.cz  ..
Takto sa vyhýbam sklamaniam, naopak viem sa už len príjemne prekvapiť :-)
Veľa som sa naučil práve z tých tréningových denníkov kde som si poctivo zapisoval nielen samotný tréning ale hlavne pocity ktoré som považoval za podstatné, lebo ma to naučilo poznať telo ako na záťaž reaguje, a tým ho počúvať....

Môj chodecký tréning + tréningové denniky