utorok 16. septembra 2008

Osobák na MMM? A prečo nie...?

Pred niečo vyše mesiacom som sa tešil, že presne po roku sa mi podarilo vcelku úspešne bez zdravotných problémov dokončiť celý "ostrý" maratón, a už mi v hlave pobehujú myšlienky o novom osobnom rekorde. Keby mi to niekto pred pár mesiacmi povedal, asi by ma tým dobre pobavil. Hoci – ako sa poznám, neodpustil by som si poznámku, že „nič nie je nemožné“. Viera vo vlastné sily bola totiž, myslím si, vždy mojou silnejšou stránkou. Nakoniec, aj OH v Pekingu ma presvedčili, že pokiaľ slúži športovcovi zdravie, má chuť a motiváciu, solídna výkonnosť sa dá dosahovať pomerne dlho. Za všetkých úspešných nie zrovna z juniorskej kategórie stačí spomenúť Daru Torresovú, ktorá v plávaní získala 3 olympijské medaily napriek svojim 41rokom, dokonca na šprintérskej 50m trati jej zlato uniklo o jednu stotinu sekundy.
Podobných príkladov, kedy vek zďaleka nemusí byť prekážkou v dosahovaní špičkových výkonov, by som mohol spomenúť oveľa viac. Nie o tom som však chcel...
O necelé tri týždne je v Košiciach MMM, kde som si v roku 2004 vytvoril osobný rekord v maratóne 2:27:53hod.O podobnom výkone som donedávna, keď som sa boril so zdravotnými problémami, ani neuvažoval, úplne ma uspokojovalo, že som mohol opäť vôbec behať ,výkon a umiestnenie na Kysuckej desiatke koncom júla bolo malou "čerešničkou na torte".
Práve po Kysuckej desiatke sa mi opäť vrátila chuť a dobré pocity z behu, vďaka ktorým som si zrazu veril na slušný výkon na Rajeckom maratóne. Po pár kilometroch na ňom som sa však presvedčil, že samotný dobrý pocit na kvalitný výkon nestačí, na ten treba aj potrénovať.
Po dovolenkovom pobyte v Chorvátsku, ktorý som so skupinou bežcov ŠKP Čadca využil aj na behanie, sa mi začala vracať aj forma, ktorú som v poslednom období celkom slušne zúročil.
Najprv na bežeckej lige Žiliny, kde som v behu na 5000m (15:59min) zaostal za svojim osobným rekordom z roku 1997 len o 15 sekúnd , naposledy na Zátopkovej desiatke (32:44min) na tej istej škvárovej dráhe Žilinskej univerzity. Na nej sa mi okrem času len o 21sek pomalším od môjho najlepšieho výkonou na dráhe z M-SR roku 2004 podarilo v ôsmom svojom štarte na podujatí venovanému legendárnemu Emilovi Zátopkovi dokonca prvýkrát zvíťaziť.
Práve výkon na Zátopkovej desiatke (32:44min) ma priviedol k myšlienkam pokúsiť sa opäť po štyroch rokoch na MMM v Košiciach zlepšiť svoj osobný rekord v maratóne, prípadne sa k nemu čo najviac priblížiť.
Zhodou okolností ,ktoré samozrejme nepovažujem za rozhodujúce, som pred štyrmi rokmi práve pred MMM utekal na Zátopkovej desiatke len o sekundu rýchlejšie. Vtedy mi to stačilo na druhé miesto – zhodou okolností za Robertom Rolkom, najrýchlejšim bežcom tohtoročnej Kysuckej desiatky a víťazom Rajeckého maratónu, s ktorým som si poradie v cieli 23.ročníka Zátopkovej desiatky tentokrát vymenil.
Viem, že za tri týždne sa môže ešte všeličo zmeniť. Momentálne dôvod byť pozitívne "bežecky" naladený však mám, cítim sa fajn a hlavne ma netrápia zdravotné problémy.To sú faktory, ktoré ma napĺňajú optimizmom a vďaka ktorým som presvedčený, že v Košiciach môžem dosiahnúť pre mňa celkom slušný výkon....Či to bude nakoniec aj ten osobák, teraz nemôžem vedieť, za dôležité však považujem, že verím, že môže byť....
...a ak aj nebude, nevadí, radosť z behania mi to určite nezoberie:-)

Žiadne komentáre: