Bez viery sa vyhrávať nedá

Svoj blog som si začal písať, keď som prežíval veľmi ťažké obdobie, kedy som sa obával, či budem môcť ešte vôbec behať. Všetko, čo si tu zaznamenávam, píšem,k edy chcem a ako to cítim v danom okamihu. Je celkom zaujimavé sa k niektorym príspevkom s odstupom času vrátiť. Tak ako napr. teraz. V jednom príspevku som na konci napísal ,že verím, že bude opäť lepšie a s odstupom času si ako už neraz poviem, že možno to takto všetko malo byť. Možno. Človek nikdy nevie, čo ho čaká. Jedno viem však isto – bez viery nedokáže nič...Alebo len veľmi málo.
Pred mesiacom som písal o ďalšom pokroku a vyskúšal na kratšej trati dokonca už aj pretekovú záťaž , ktorú môj organizmus zvládol. Ubehol ďalší mesiac a ja sa opäť radujem, že som opäť bližšie aj k svojej dovtedajšej, hoci už nie pochopiteľne vrcholnej bežeckej výkonnosti.
Minulý víkend sa v Kysuckom Novom Meste konal počas tradičných Jakubovských hodov 3.ročník Kysuckej desiatky. Samozrejme, že som na nej nemohol chýbať, veď preteky sa konali nielen v mojom meste, ale aj na 1km okruhu , ktorý viedol okolo môjho rodičovského domu ulicou, kde som strávil celé detstvo a robil prvé bežecké kroky. Odvtedy prešlo skoro 30rokov. Presne na tom istom okruhu býval kedysi Beh oslobodenia, na ktorom som ako žiak zopárkrát štartoval. Šťastie tešiť sa z víťazstva som však nikdy nemal. Neskôr tieto preteky zanikli, obnovené boli opäť koncom 90tych rokov, avšak už len pre vekové kategórie, z ktorých som pochopiteľne medzičasom vyrástol.
Na 1.ročníku Kysuckej 10tky pred dvomi rokmi som pre zranenie chýbal, vlani som v kategórii 19-39 rokov dobehol druhý, celkovo tretí. Kto by nechcel vyhrať doma, resp. na domácom podujatí? Vlani som si takýto pocit mohol vychutnať po dvoch druhých miestach na Hornokysuckej 25ťke, po štyroch druhých miestach konečne aj na Kysuckom maratóne.

Som rád, že som si mohol pocit z 1.miesta vychutnať aj na treťom bežeckom podujatí, ktoré má v názve náš región, a to na Kysuckej desiatke. Vôbec ma netrápi ani, že v absolútnom poradí bol najrýchlejší o 2 roky starší R.Rolko zo Žiliny. Robo mi bude súperom (a veľmi silným,veď doteraz som ho predbehol len raz ) až na budúci rok, keď "prestúpim" do veteránskej kategórie,resp.aj skôr, pokiaľ bude o umiestnení rozhodovať absolútne poradie. Najbližšie už budúcu sobotu 9.8.08 na Rajeckom maratóne.:-)

V nedeľu na K-10tke, kde sa súťažilo len podľa kategórii, som sa snažil prispôsobiť taktiku na čo najlepšie umiestnenie v tej mojej do 39rokov, kde boli medzi favoritmi aj bežci domáceho MŠK KNM s Michalom Kavackým. Dvakrát som Michalovi podľahol na Zátopkovej desiatke, keď sa držal 9800m takticky za mnou a na posledných 200m mi utiekol 40metrov. Predsa len, je o pár rokov mladší a vie, že v záverečnom bežeckom finiši nemám nárok (v chodeckom by som si určite veril viac:-). Teraz som sa na šiestom kilometri , keď sa v tesnom závese opäť držal za mnou, tiež pomaly zmieroval, že sa zopakuje podobný scenár zo Zátopkovej desiatky, na druhej strane som neprestával veriť, že pokiaľ mi neujde, stále som v hre...Vedel som však, že jediná možnosť pre mňa je neuspokojiť sa a pokúsiť sa mu újsť v priebehu pretekov. Podarilo sa mi to na siedmom kilometri, na ôsmom som bol presvedčený, že pokiaľ niekde nezakopnem, náskok si udržím. Celkové poradie v propozíciach vypísané nebolo, takže na spokojnosti mi neubralo nakoniec ani to, že ma na cieľovej čiare dobehol finišujúci víťaz juniorskej kategórie M.Dobiáš z Dukly BB.

Budúci rok už budem teda v kategórii nad 40rokov a celkom sa na to teším. Hoci výkony vo veteránskom veku nepovažujem už zďaleka za prioritu, verím , že pokiaľ mi bude slúžiť zdravie, pár bežeckých sezón so štartovým číslom ešte absolvujem . A keď nie, nevadí, pocitu hoci len z rekreačného behu a chuti na pivo po ňom sa len tak nevzdám . O výkony nech sa už viac snažia mladší chlapci, nerád by som totiž videl, aby boli napr. aj na Kysuckej 10tke v nasledujúcich rokoch na tých predných miestach - hoci kvalitní, predsa len vekom veteráni...
Výsledky Kysuckej desiatky ........