Po roku opäť v cieli maratónu...

Najkrajší,najťažší,najsrdečnejší..... Takéto prívlastky za 25 ročníkov získal Rajecký maratón, ktorému by som v tomto roku pridal aj prívlastok najupršanejší. Teda aspoň pre mňa určite bol. Počas dlhoročnej športovej kariéry, či už vrcholovej chodeckej, ale aj v posledných rokoch bežeckej, som totiž preteky v neustálom daždi ,navyše obohatenom o výdatný lejak či prietrž mračien neabsolvoval. Nehovoriac o Rajeckom maratóne, ktorý je známy tým, že ho väčšinou sprevádzajú veľké horúčavy. Bolo tak aj pri mojom prvom maratóne pred šestnástimi rokmi, na ktorý som sa postavil nečakane a s odstupom času naň spomínam s úsmevom.
K Rajeckému maratónu mám podobne blízky vzťah ako ku Kysuckému, oba považujem za domáce, na ktoré, pokiaľ som nebol v minulosti niekde na sústredení pred vrcholným podujatím alebo priamo na ňom, som sa chodieval pozerať a nadýchať srdečnej atmosféry. Od roku 2002 do minulého roku som štartoval každý rok na Kysuckom,(v tomto roku mi žiaľ zabránilo zranenie), od roku 2004 som až na jednu výnimku (taktiež pre zranenie v roku 2006) nechýbal na štarte Rajeckého maratónu.
O tom,že sa postavím na štart tohtoročného jubilejného 25.ročníka na Rajeckom námestí, som pred pár mesiacmi ani neuvažoval. Možno v duchu som začal veriť, keď sa mi podarilo v posledných týždňoch odbehnúť, hoci vo voľnom tempe, pár dlhších behov bez zdravotných problémov. Na výkon som vôbec nemyslel,nad ním som začal uvažovať až pred dvomi týždňami po Kysuckej desiatke ktorá ma opäť naladila a po ktorej som pocítil konečne aj radosť a dobrý pocit z behu.
Na štart Rajeckého maratónu som sa postavil napriek tomu bez konkrétnych ambícii, mojim prianím bolo hlavne opäť po roku si vychutnať dobeh do cieľa „ostrého“ maratónu. Samozrejme, po pocitoch v posledných dvoch týždňoch som veril už aj v čo najkvalitnejší výkonn či umiestnenie.
Od štartu sa mi bežalo fajn, držal som sa v skupine,kde boli všetci favoriti na popredné umiestnenie.Prvých 5km za 18:15min nasvedčovalo, že sa pobeží na výkon, ktorý som v celom maratóne už dávno nepoznal. Veril som si však,veď prečo aj nie. V čelnej 8 člennej skupine som bežal do 15teho kilometra (55:41min), kedy som však začal cítiť, a aj videl, že všetci v skupine pôsobia ľahším dojmom ako ja. Bol som si vedomý,že v nasadenom tempe pokračovať s nimi nemôžem, lebo by som dopadol neskôr určite horšie ako zle. Na 1/2maratóne za 1:19:35hod som vedel, že pokiaľ niekoho so súperov predo mnou nestihne veľká kríza, ťažko z nich niekoho dobehnem. Po obrátke som sa preto sústredil hlavne na to, aby som nemusel vzdať. Obával som sa totiž, ako bude reagovať chrbát pri rýchlom behu dole kopcom, navyše v chlade a daždi, nakoľko za posledné mesiace som behával len v lese v mäkkom teréne, navyše len pomaly.

Pred Fačkovom okolo 35.km sa spustil hustý lejak, spomenul som si na ten spred štyroch rokov,ktorý začal presne na tom istom mieste. Kým však teraz som v ňom bežal posledné kilometre tesne nad 4min, vtedy som posledné kilometre priam "letel" po 3:20min/km, čo sa pochopiteľne odrazilo aj na výkone či umiestnení. To ma však teraz netrápilo, nakoniec, maratón nie je len o víťazstvách. Do cieľa som dobehol nakoniec na ôsmom mieste výkonom zhodou okolností o sekundu pomalším (2:41:40hod), ako na poslednom „ostrom“ maratóne – a zhodou okolností práve vlani v Rajci. Na rozdiel od vlaňajška však, kedy som mal vyššie ambície, ma teraz ten istý výkon napĺňa spokojnosťou, o to väčšou, že už romýšľam viac nad radosťou zo samotného behu ako dosiahnutých výkonov. Na tie kvalitnejšie treba totiž asi trochu viac, ako len volne klusať po lese a občas si trochu podľa chuti zrýchliť...Takto ma to však baví a po skúsenostiach s chrbticou v posledných mesiacoch sa budem snažiť, aby som sa behania nemusel vzdať úplne, hoci aj za cenu slabších výkonov. Radšej behať pomaly, ako vôbec...

Víťazstvo na tohtoročnom, jubilejnom 25.ročníku Rajeckého maratónu si zaslúžene vybojoval v osobnom rekorde 2:32:52hod Róbert Rolko, ktorý si po 3. a 5.mieste v rokoch 2006 a 2007 splnil dlhoročný športový sen - na jeho srdcu blízkom maratóne stáť na stupni najvyššom.

.....a potom že nie je nič na tom - že... "Kto vydrží ,ten sa dočká...:-)"

Výsledky Rajeckého maratónu 2008