Moje bežecké a chodecké začiatky (5)

Po prvých pretekoch v Staškove som postupne získal viacero bežeckých víťazstiev, prvé v Dobrej u Frýdku už v novembri 1979.
Počas ďaľších dvoch rokov sme v kategóriach najmladších a mladších žiakov s Lacom patrili medzi najlepších na Slovensku, keď takmer na každých pretekoch sme sa umiestňovali na 1-2.mieste, častejšie sa však z víťazstva tešil Laco. Bol som niečo ako jeho tieňom. :-)
Medzi jeden z najväčších bežeckých úspechov a zážitkov v žiackej kategórii považujem účasť v predprograme atletického mítingu „Zlatá tretra Európy“ 1981 v Ostrave.
Týždeň pred  Ostravským mítingom boli rozbehy detských kategórii od 600 po 1000 m, v deň veľkého mítingu doobeda finálové behy súťaže, ktorej názov bol podobný veľkému mítingu – len miesto Zlatá tretra mal v názve „Čokoládová“, keď víťaz finále každej kategórie ziskal tortu.
Keď sme s trénerom Srholcom prišli v deň rozbehov na tribúnu Vítkovického štadióna, nevedeli sme sa dočkať, kedy vstúpime na ovál. Tartan sme dovtedy naživo nevideli, nieto ešte na ňom bežať.
-„Aké to asi je po tom tartane“? ,spýtal som sa Laca.
-„Poďme, skúsime“, a už bol Laco na dolných schodoch tribúny.
Otestovali sme pár krokmi a uznali, že to je paráda.
-„Teta, nie ste Vy tá FiFingerová“?, spýtal sa Laco pri guliarskom kruhu Heleny Fibingerovej, ktorú sme dovtedy videli len v televízii.
-„To teda nejsem, jsem Fibingerová. Nevidíte, že trénuju?“,otočila sa a viac nám pozornosť nevenovala, sústredila sa ďalej na nácvik techniky vrhu guľou..
-„Ty brďo, ona sa s nami rozprávala, to  chalani neuveria“, povedal som Lacovi.
-„ Ich problém...Poď, ideme sa prezliecť, ,a to si predstav že ak postupime do finále uvidíme aj iné hviezdy, černochov ako Juantorena či Kedir…
Na štarte našej kategórie do 12 rokov sa zišlo v behu na 600m cca 160 bežcov. Boli sme rozdelení do 14 rozbehov po 11-12. Do finále postupovalo 10 najrýchlejších časov. Laco a ja sme nakoniec postúpili z 1. a 2. miesta., čo nás do finále zaradilo medzi favoritov „ze Slovenska“. Nebolo nám všetko jedno, hlavne, keď sme svoje mená počuli tesne pred štartom z rozhlasu na štadióne.
Nakoniec sme finišovali na 2.a 3. mieste za 1:44,4 min a 1:44,7 min,zvíťazil taký vysoký chalan, ktorý od štartu vyrazil dopredu a hoci sme ho v závere sťahovali, pár desatín nám chýbalo.
Z Kysučanov si tortu za víťazstvo z Ostravy viezol domov Marián Budoš, ktorý vyhral v kategórii starších žiakov v behu na 1000m. Domov ju však nedoniesol, zjedli sme ju vo vlaku pri nočnej ceste. Ostali sme totiž s trénerom do večera na míting dospelých , odkiaľ sme si doniesli zo sledovania slavných svetových atlétov kopec zážitkov.Určite aj tie nás motivovali k ďaľšiemu tréningu…
...pokračovanie....