Je pravda, že sa občas nechám nahovoriť na všeličo a rád skúšam niečo nové.Páčia sa mi nové výzvy a keď sa naskytne vhodná príležitosť, rád ju využijem. Takou bolo na záver mojej prvej časti sezóny, v ktorej som hlavne v poslednom období toho absolvoval dosť, 3.kolo českej atletickej ligy v Třinci - 3000m steeplechase...
Ako chlalani sme si na štadióne preskakovanie či naskakovanie prekážok, ako sme to videli v televízii počas prenosov, skúšali. Odvtedy však, ako som sa začal venovať chôdzi, už nikdy. Nieto vodnú priekopu. Ak, tak akurát preskok cez potok v lese počas bežeckých tréningov
Preto som si moc nevedel predstaviť, ako budem prekážky v Třinci prekonávať.
Po príchode na štadión, kde som ako 16 ročný na majstrovstvách ČSSR vytvoril v chôdzi na 10km čs.rekord mladšieho dorastu výkonom 45:30,4 min a o dva roky na ňom získal svoj druhý chodecký juniorsky titul M-ČSSR, som sa prezliekol a šiel pozrieť k vodnej priekope.
Potešilo ma, že za vodnou prekážkou je dno s umelým povrchon a nie beton, ako na škvárovych dráhach. Hlavou mi preblesklo, aký odraz musia mať špičkoví bežci, keď skáču až za vodnú priekopu, alebo si len namočia kotníky a ďaľším krokom sú na suchu....
Skúšať, ako ju budem zvládať, ma ani nenapadlo, len by som pred štartom zneistil ešte viac a na štart sa možno ani nepostavil.:-).
Skúšať, ako ju budem zvládať, ma ani nenapadlo, len by som pred štartom zneistil ešte viac a na štart sa možno ani nepostavil.:-).
Nechal som to na „ bude ako bude", snáď sa nejako za ňu dostanem, keď k nej prvýkrát pribehnem.
Asi desať minút pred štartom mi doniesol predseda klubu TJ TŽ Třinec, za ktorý v tejto sezóne hosťujem, na výber štvoro tretier. Na prvý pohľad mi veľkosťou sedeli jediné, tie som si aj vyskúšal a bol rozhodnutý v nich bežať. inak, Tretry som mal na nohách obuté naposledy v roku 1983. :-)
Až do chvíle, kedy som si tesne pred štartom ako ostatní nevyskúšal naskakovanie na prekážku, som bol celkom v pohode.
Po prvom pokuse, pri ktorom sa mi vďaka nášľapu na chodidlo trochu šmyklo, ma však humor prešiel a uvedomil si, že to nebude taká sranda, ako som si myslel.
Chalani, keď videli moju snahu, sa mi pred štartom ešte snažili poradiť, to už som však vedel, že ťažko z toho niečo využijem. Bol som už pred tým rozhodnutý neriskovať a ak, tak radšej nedobehnúť ako by som sa mal zraniť.
Prvé metre po výstrele som sa teda pochopiteľne nesústredil na nejaké tempo či výkon, ale čakal na prvú prekážku po 200 metroch, ktorú som ešte naskočením úspešne zvládol.
Len čo som si stačil vydýchnuť, že ju mám šťastne za sebou, bola predo mnou za cieľovou zákrutou ďalšia. Keďže som bežal stále v klbku bežcov, ktorým preskakovanie nerobilo problémy, bál som sa, aby som im nezavadzal a neohrozoval ich.
Trochu som teda spomalil a skrátil krok, ale tým aj rýchlosť. Hoci sa mi na ňu podarilo naskočiť a skočiť dole, bol bol som rozhodnutý ďaľšie zvládať bezpečnejšie, aj keď ešte pomalšie. Ďaľšiu som už preliezol pomocou rúk a odrazením z ľavej nohy s dopadnutím na pravú.
Po týchto dvoch suchých prekážkach bola zrazu predo mnou vodná priekopa.
Sám som bol zvedavý, čo mi inšktint tesne pred ňou prikáže. Keďže som zas pred ňou spomalil a stratil rýchlosť, na nejaké naskakovanie som už nemal pomyslenie. Jednoducho som ju preliezol, postavil sa na kraj za ňu a snažil sa skočiť čo najďalej. Po doskoku po kolená vo vode som z nej vybehol a pokračoval. Po pár metroch v polovici cieľovej rovinky však už bola ďalšia suchá.
Až vtedy som si uvedomil, na čo som sa to vlastne dal.
Hlavou mi preletelo, že v každom 400 m okruhu sú štyri suché prekážky plus jedna s vodou, spolu teda počas siedmych okruhov 35....A ja som len v druhom.....
Hoci som žiadny oslňujúci výkon:-) nečakal, bol som rozhodnutý nevzdať. Našiel som si síce pomalý, ale celkom bezpečný spôsob úrekonávania prekážok, ostatné už bolo na bojovnosti a mať to čo najskôr za sebou. Výkonom 11:21,69min som nakoniec dobehol desiaty a získal jeden ligový bod.:-)
Je takmer isté, že sa už na štart steeplu nepostavím.
Asi desať minút pred štartom mi doniesol predseda klubu TJ TŽ Třinec, za ktorý v tejto sezóne hosťujem, na výber štvoro tretier. Na prvý pohľad mi veľkosťou sedeli jediné, tie som si aj vyskúšal a bol rozhodnutý v nich bežať. inak, Tretry som mal na nohách obuté naposledy v roku 1983. :-)
Až do chvíle, kedy som si tesne pred štartom ako ostatní nevyskúšal naskakovanie na prekážku, som bol celkom v pohode.
Po prvom pokuse, pri ktorom sa mi vďaka nášľapu na chodidlo trochu šmyklo, ma však humor prešiel a uvedomil si, že to nebude taká sranda, ako som si myslel.
Chalani, keď videli moju snahu, sa mi pred štartom ešte snažili poradiť, to už som však vedel, že ťažko z toho niečo využijem. Bol som už pred tým rozhodnutý neriskovať a ak, tak radšej nedobehnúť ako by som sa mal zraniť.
Prvé metre po výstrele som sa teda pochopiteľne nesústredil na nejaké tempo či výkon, ale čakal na prvú prekážku po 200 metroch, ktorú som ešte naskočením úspešne zvládol.
Len čo som si stačil vydýchnuť, že ju mám šťastne za sebou, bola predo mnou za cieľovou zákrutou ďalšia. Keďže som bežal stále v klbku bežcov, ktorým preskakovanie nerobilo problémy, bál som sa, aby som im nezavadzal a neohrozoval ich.
Trochu som teda spomalil a skrátil krok, ale tým aj rýchlosť. Hoci sa mi na ňu podarilo naskočiť a skočiť dole, bol bol som rozhodnutý ďaľšie zvládať bezpečnejšie, aj keď ešte pomalšie. Ďaľšiu som už preliezol pomocou rúk a odrazením z ľavej nohy s dopadnutím na pravú.
Po týchto dvoch suchých prekážkach bola zrazu predo mnou vodná priekopa.
Sám som bol zvedavý, čo mi inšktint tesne pred ňou prikáže. Keďže som zas pred ňou spomalil a stratil rýchlosť, na nejaké naskakovanie som už nemal pomyslenie. Jednoducho som ju preliezol, postavil sa na kraj za ňu a snažil sa skočiť čo najďalej. Po doskoku po kolená vo vode som z nej vybehol a pokračoval. Po pár metroch v polovici cieľovej rovinky však už bola ďalšia suchá.
Až vtedy som si uvedomil, na čo som sa to vlastne dal.
Hlavou mi preletelo, že v každom 400 m okruhu sú štyri suché prekážky plus jedna s vodou, spolu teda počas siedmych okruhov 35....A ja som len v druhom.....
Hoci som žiadny oslňujúci výkon:-) nečakal, bol som rozhodnutý nevzdať. Našiel som si síce pomalý, ale celkom bezpečný spôsob úrekonávania prekážok, ostatné už bolo na bojovnosti a mať to čo najskôr za sebou. Výkonom 11:21,69min som nakoniec dobehol desiaty a získal jeden ligový bod.:-)
Je takmer isté, že sa už na štart steeplu nepostavím.
Som však rád novej skúsenosti, ak aj že som si vyskúšal, aký je steeple náročný, hoci možno na prvý pohľad vyzerá jednoducho....Tak vyzerá však všetko u niekoho, kto naozaj vie...:-)
Keďže som si stále akosi nenašiel čas na pár riadkov svojich dojmov 100vky v Torhoute, zatial aspoň to podstatné v rozhovore pre kysucký regionálny týždenník. Zhodou okolností, o deväť minút rýchlejší čas mi vyniesol presne také isté umiestnenia, ako 
