Všetko zlé je na niečo dobré.

Zdá sa, že som späť. Teda aspoň čo sa týka behania. Na akej výkonnostnej úrovni, ukáže čas a motivácia. Výkonmi sa zatial nezaťažujem, zďaleka už nie sú pre mňa prioritou.

Viac ako dva mesiace trvalo, kým som sa znovu po problémoch s chrbticou postavil na štartovú čiaru bežeckých pretekov. Pred mesiacom som o niečom podobnom ani neuvažoval, tešil som sa totiž aj z dvoch kilometrov z nohy na nohu, neskôr piatich či ôsmich. V Čadci na Šeríkovom okruhu som sa 31. 5. 2008 otestoval dlhším pomalým behom na 20km. Medzitým som podľa možností klusal maximálne 10 km, len po rovine a mäkkom teréne v lese kúsok z domu.

Nedávno som sa ako vždy od roku 2002 v polovici júna zúčastnil behu okolo Lysej, kde každoročne rád chodievam hlavne kvôli deťom. Tešila sa aj Anetka, žiaľ, ochorela...

Postaviť sa na štart hlavného behu na 6 km som najprv nemal vôbec v úmysle, nakoniec mi to však predsa len nedalo a na poslednú chvíľu som zaprezentoval a po 300 m rozkluse postavil na štart až nečakane kvalitne obsadeného štartového poľa. Trochu som sa obával, či si pri rýchlom behu po asfalte opäť neublížim a nevráti ma to späť do obdobia bez behu, na druhej strane ma lákalo konečne otestovať, či už je chrbtica pripravená aj na viac ako voľný klus. Dva mesiace som bol trpezlivý (inú možnosť som ani nemal) - a tak 2 trojkilometrové okruhy za 10:01 min a 10:09 min som považoval za dobrú odmenu "poslušnosti". Za ešte väčšiu odmenu však považujem, že ani ďaľšie dni môj chrbát nepocítil zlú odozvu a nebránil mi behať. Tie ma veľmi potešili a verím, že aj naznačili, že sa nemusím báť organizmus zaťažiť konečne už aj viac . Utvrdil ma v tom 5 dní po Lysej aj beh olympijského dňa v Žiline , kde som na škvárovej dráhe Žilinskej univerzity 1km odbehol za 2:58,3 min.

Momentálne si nijaký výkonnostný cieľ nedávam, tým najdôležitejším je pre mňa po skúsenostiach za posledné 3 mesiace hlavne radosť a dobrý pocit z behu. Ten by som si chcel udržať čo najdlhšie, pretože beh (či chôdza) sa mi stali za tie roky "drogou", bez ktorej si život už viem ťažko predstaviť. Nerád by som sa jej vzdal kvôli hnaniu sa za výkonmi za každú cenu a to preťažovaním svojho už aj tak dosť opotrebovaného tela.

Nechtiac nedobehnutý maratón v Bratislave a zdravotné problémy po ňom, s odstupom času , vlastne ako väčšinou doteraz , považujem za niečo, čo verím, že tak malo byť....

Viera dokáže oveľa viac, ako si človek niekedy myslí....

Výsledky Behu okolo Lysej + Výsledky BOD v Žiline

Kto vydrží,ten sa dočká...

Kedysi, ešte ako chodec som sa chodil na Kysucký maratón dívať, neskôr, v roku 2002, na sklonku chodeckej kariéry, som sa vo veku 33rokov na štart postavil prvykrát. Bol to môj druhý maratón ( 1. Rajec 1992 :-), a mal som z neho veľmi dobrý pocit. Po zdravotných problémoch v tom roku (helicobacter pilori) som sa totiž na štart postavil z minimálneho tréningu s cieľom odbehnúť maximálne 1/2maraton a potiahnúť kamaráta P.Gajdoša, ktorý patril medzi favoritov v kategórii nad 40rokov. Bežalo sa mi však nečakane ľahko,po obrátke som sa rozbehol a úsek od 25-30km bežal dokonca pod 3:30min/km. V závere som toto prudké zrýchlenie síce pocítil, ale ako sa vraví - keď je hlava blbá, nech trpí celé telo :-). Posledné kilometre som sa teda zbytočne vytrápil, ale vzdať pár kilometrov pred cieľom, navyše z 5. miesta ,ma ani v momente nenapadlo. Po dobehnutí som si povedal, že určite to nebol môj posledný maratón, a že práve v ňom môžem nájsť ešte motiváciu, ktorú som už v chôdzi začínal strácať.Tou motiváciou bolo pre mňa zabehnúť maratón pod 2:30hod. a aspoň raz Kysucký maratón niekedy vyhrať.V tej chvíli som ešte netušil, že o štyri mesiace dosiahnem na SP v Turíne 8.miestom svoj najväčší športový úspech v živote a chodeckú kariéru si o 2 roky opäť len predĺžim. Turínskym výkonom 3:52:36hod v chôdzi na 50km som sa totiž kvalifikoval na MS 2003 v Paríži.
Ubehlo 6 rokov a ja som odvtedy až dovčera nechýbal ani na jednom zo štartov Kysuckého maratónu. Po štyroch druhych miestach po sebe v rokoch 2003 , 2004 , 2005 , 2006 sa mi vlani podarilo konečne zvíťaziť, čo sa v minulosti za 32 ročníkov podarilo len trom kysuckým bežcom. V roku 1983 to bol F.Čečotka, v roku 1990 I.Krkoška a v rokoch 1988 a 1992 Milan Slivka.
V sobotu som od roku 2002 na štarte zo zdravotných dôvodov prvý krát chýbal ,naopak, prvý krát sa na štart postavil ďalší maratónec z Kysúc, ktorý svojimi výkonmi v tomto roku patril medzi favoritov a kandidátov na prvenstvo. Zhodou okolností je zverencom bývalého držiteľa traťového rekordu spred 20tich rokov (prekonaný v r. 2004) M.Slivku, tiež z Kys. N. Mesta Michal Kavacký, ktorý po dvoch víťazstvach na Hornokysuckej 25ťke (2003 a 2006 ) a 1.mieste na 1/2maratóne v rámci Kysuckého maratónu 2006 určite chcel zvíťaziť v Čadci aj na maratónskej trati. Z vlastných skúsenosti viem, že nielen dobrá príprava a kvalitná športová forma je vždy zárukou úspechu , k tomu treba niekedy aj niečo viac , hlavne , ak je športovec v pozícii favorita. Na štarte som si všimol, že štartové číslo 1, ktoré mali organizátori pripravené pravdepodobne pre mňa ako minuloročného víťaza, pridelili práve Michalovi.Tesne pred štartom som ešte Mišovi stihol popriať, aby bežal hlavne hlavou a nepozeral na to, kto zo súperov má aký osobák, tie na Kysuckom maratóne neboli nikdy rozhodujúce. Na Kysuciach už pohoreli oveľa väčší favoriti s kvalitnými osobnými výkonmi . Zo žartu som nadhodil, aby mu tá jednotka nebola ťažká, lebo - a tiež som sa o tom presvedčil- sa s ňou ľahko nebehá. Mne sa ju na rozdiel od Rajeckého maratónu 2005 vlani našťastie do cieľa doniesť ako víťazovi podarilo .Viem,že takýchto momentov na vlastnej koži budem zažívať čoraz menej, možno už nikdy.Vôbec mi to však nie je ľúto, úplne mi k spokojnosti stačí ,že sa mi aspoň raz na domácom Kysuckom maratóne zvíťaziť podarilo. Ak mi zdravie dovolí, určite sa v budúcnosti na jeho štart ešte postavím, hoci aj nie s víťaznými ambíciami...Tie nech už má radšej môj Peťo, ktorému sa práve v sobotu podarilo prvýkrát na detskom minimaratóne v Čadci stáť na stupni najvyššom.
Michalovi teda prvý štart na Kysuckom maratóne podľa predstav nevyšiel, určite očakával po prvej časti sezóny a hlavne výkone na maratóne v Bratislave viac. Verím však, že na budúci rok bude opäť skvele pripravený a o víťazstvo sa pokúsi znova. Má ideálny vek maratónca a všetky predpoklady, aby to minimálne do ďalších piatich rokov stihol (aj viac krát...). Nakoniec, mne sa to podarilo prvý krát tiež až na šiesty pokus v 38mich rokoch, zhodou okolnosti 15 rokov od posledného prvenstva kysuckého bežca. Určite by bol aj Milan Slivka ako tréner rád, ak by sa z víťazstva svojho zverenca mohol tešiť skôr ako pri 20 ročnom jubileu svojho triumfu .Ak by to však Mišo dovtedy aj nestihol , v roku 2012 bude mať stále len 35 rokov. Je len na ňom, či bude chcieť , vydrží a tohto cieľa sa nevzdá.

Výsledky 34.ročníka Kysuckého maratónu

+výsledky predchádzajúcich ročníkov