pondelok 23. marca 2009

Pred chodeckým i maratónskym víkendom.

Na najbližší víkend sa celkom teším. Po dvoch rokoch idem najprv do Dudiniec, aby som sa prvýkrát od roku 1984 na chodecké preteky Dudinská päťdesiatka len prizeral.
Pred štvrťstoročím som v tomto kúpeľnom mestečku ako mladší dorastenec štartoval na 10km, v sobotu čaká premiéra na tejto chodeckej trati môjho syna. Budem mu držať palce, aby sa k môjmu vtedajšiemu výkonu 48:06min priblížil čo najviac.
Určite si rád pozriem aj časť pretekov na 50km, kde by mali štartovať nielen najlepší slovenskí chodci, ale aj veľmi kvalitná zahraničná konkurencia.
Škoda, že mi čas nedovolí preteky sledovať dokonca, poobede mám totiž už na Hviezdoslavovom námesti v Bratislave iný program.
V Dudinciach som naposledy štartoval pred dvomi rokmi na svojej poslednej chodeckej 50tke. Záverečných desať kilometrov som sa statočne vytrápil, nakoniec som do cieľa dopochodoval za 4:18:43hod. Hoci som pôvodne očakával kvalitnejší výkon, po predchádzajucej chorobe som zázraky čakať nemohol. Menšie sklamanie som si vynahradil o týždeň neskôr na TBC marathone v Bratislave, kde som dobehol siedmy za 2:30:37hod – v najlepšom osobnom výkone roku 2007.
Vlani som sa práve na tomto podujatí, už s názvom ČSOB City marathon zranil a obával sa, či minimálne s pretekárskym behaním nebudem musieť skončiť. O tom, aký bol nakoniec pre mňa priebeh vlaňajšej sezóny, mám v predchádzajúcich príspevkoch na blogu dosť.
Po roku sa teda na ČSOB City marathon do Bratislavy opäť vraciam. Verím, že bude pre mňa určite uspešnejší, ako ten vlaňajší.
Po celkom vydarenej zime, kedy som nabehal celkom slušný objem kilometrov bez zranení či väčších zdravotných výpadkov mi myšlienky totiž opäť behajú podobne ako vlaňajšiu jeseň pred MMM. A keď už aj nie hneď osobný rekord, v štyridsiatke, ktorú som oslávil pred týždňom, by ma výkon pod 2:30hod. určite potešil.
O mojej bežeckej aktivite počas zimných mesiacov viac na webe tu.

piatok 6. marca 2009

Po 30tich rokoch tréning už nieje o tréningu...

O tom, že má pre športovca význam viesť si tréningový denník, niet pochýb. Môj prvý v dvanástich rokoch som si dlho viesť nevydržal, ale aspoň mi pomohol s odstupom času nájsť presný deň, kedy som absolvoval svoj prvý chodecký tréning a prvé preteky.
Od 15tich rokov som si tréningový denník písal zodpovedne, najprv do obyčajného linajkového zošita, neskôr , keď som sa dostal do strediska vrcholového športu v Banskej Bystrici, do predtlačeného, aký pozná snáď každý športovec, ktorý bol v nejakom športovom stredisku či klube.
Takto som si do tréningového denníka, či neskôr opäť len obyčajného zošita dokázal písať dovtedy, kým som mal v chôdzi ambície sa zlepšovať a dosahovať vrcholné výkony. To bolo pred cca šiestimi rokmi, odvtedy som si zapisoval už len stručne, koľko som nachodil či nabehal kilometrov.
Už to nieje vlastne ani „tréningový denník“, lebo tréning je nejaký plánovaný systematický proces a o tom sa v mojom prípade už hlavne v súčasnosti nedá hovoriť.
Nedávno sa ma kamarát spýtal, ako a koľko trénujem, keď si tak dlho udržujem stabilnú vysokú výkonnosť. Po krátkom zamyslení som nevedel vysvetliť jednoduchšie, akože len behám podľa chuti, aby som nepriberal a cítil sa v pohode..„Trénoval“ som dvadsať rokov a čo sa  za ten čas na mňa nalepilo teraz len z toho ťažím.
Dokonca keď dnes vybieham z domu, nikdy neviem, ako rýchlo a koľko kilometrov to bude...A určite ak som prevapený, tak už len príjemne.:-)...
Veľa som sa naučil práve z toho, že som si detailne dvadsať rokov do tréningového denníka zapisoval čo som považoval za podstatné.. Medzi to patrilo aj zapísanie si pocitov z tréningu.
V súčasnosti som už trénovať podľa nejakého plánu lenivý, nakoniec načo aj....
Behanie ma baví aj takto a aj výkonnosť si stále udržiavam takú, aká ma celkom uspokojuje. To, že mi to stačí aj  na presadenie sa v dnešnej, hoci aj mladšej konkurencii ma síce osobne môže tešiť, z pohľadu úrovne behu na Slovensku z toho však moc nadšený nie som... Za to však už ja nemôžem...
Dokonca s lenivosťou so zaznamenávaním si tréningu som postupne došiel až tak ďaleko, že už nielenže si nevediem tréningový denník, ale ani zošit, kde by som si nabehané kilometre zapisoval.
Aj mňa totiž, v tomto prípade "našťastie" zasiahla mánia internetu, takže som sa jednoducho zaregistroval do hitparády na behej.com a tam si vždy doplním nabehané kilometre K uspokojeniu mi takýto prehľad už stačí, veď o necelý týždeň oslávim štyridsiatku, nehovoriac, že o mesiac bude tridsať rokov, čo som doma v Kysuckom Novom Meste prvýkrát vstúpil na škvárovú atletickú dráhu .
Dosť na to, aby som si  už z tréningu, hoci stále svoje bežecké ciele mám, ťažkú hlavu nerobil.....Či?... :-)