August - hlavne o spájaní príjemného s užitočným

Zdá sa mi až neuveriteľné, ako rýchlo ubehol posledný mesiac, resp. obdobie odvtedy, ako som si do blogu niečo písal. Bolo to po Kysuckej desiatke, po ktorej som začal opäť cítiť bežeckú pohodu a tešil sa na Rajecký maratón o dva týždne. Ten mi vyšiel podľa predstáv, na výkon okolo 2:33hod. som si veril. Čo ma však potešilo ešte viac, je pocit, s akým som celý maratón absolvoval a to , že druhú polovicu som mal o 2:30min rýchlejšiu ako prvú. Naspäť z Čičmian na rajecké námestie som bežal za 1:15:14hod, čo bolo najrýchlejšie zo všetkých 202 štartujúcich, o minútu rýchlejšie ako prví dvaja chlapci pôvodom z Etiopie Ashenafi Erkolo či Mulugeta Serbessa. Výkonom 2:32:58hod. som skončil v absolútnom poradí na 4.mieste, na tretieho Imra Magyara, ktorého som od 25.km meter po metri sťahoval, mi chýbalo v cieli 9 sekúnd. Potešilo ma aj 1.miesto v kategórii nad 40rokov, pred štartom by som určite nepovedal, že pred favorizovaným poliakom Marekom Dziegelewským, pred mesiacom celkovo štvrtým na náročnom Malom Štrbskom maratóne, či ukrajincom Kosťom Železovom dobehnem s náskokom viac ako siedmich minút.
Päť dní po Rajeckom maratóne som odišiel na dovolenkový pobyt do Biogradu na moru v Chorvátsku, ktorý som získal od CK Jomatour na Kysuckom maratóne s predstavou, že podobne ako vlani sa práve v tomto letovisku pomaly naštartujem na jesennú časť sezóny a podľa chuti nabehanými či naplávanými kilometrami položím dobrý základ pre kvalitný výkon na MMM v Košiciach.
Nakoniec to boli nielen nabehané tréningové kilometre, ale aj nečakane aj dva bežecké cestné preteky.
Prvé vo Sv.Filipe i Jakove hneď v deň príchodu boli pocitovo veľmi dobré. Do 3.km som bežal v skupinke asi ôsmich bežcov, potom, keď nikto neprejavil záujem o vyššie tempo, som prevzal iniciatívu ja a pokúsil sa v úseku dole kopcom natiahnúť a zrýchliť krok. Urobil som si mierny náskok, ktorý som postupne zvyšoval a celkom pohodlne ho kontroloval až do cieľa. V cieli to bolo 41sekúnd.
Druhé preteky na ostrove Murter, o ktorých som sa od chorvátskeho priateľa Stepana Vukasa, trénera domácich bežcov a kondičného trénera zadarských futbalistov dozvedel až v deň ich konania,keď som som šiel pred obedom po behaní na pláž, boli už z pohľadu pocitov či konkurencie o poznanie náročnejšie. Musím však priznať, že som si ich skomplikoval trochu aj ja sám predchádzajúcimi dvoma dňami. Moc som nespal, deň pred nimi odbehal ráno 20 a večer 15km, potom večer aj noc presedel s partiou českých turistov, s ktorými som nakoniec okrem najlepšieho regeneračného nápoja pre vytrvalcov, za ktorý pivo vo svojom veku nepochybne považujem, prikombinoval aj trochu domácej rakie. Po nej som potom "regeneroval" až do svitania radšej vonku. Vraví sa však, že -„všetko zlé je na niečo dobré"...Do konca pobytu som rakiu už do úst nedal...:-)
Aj druhé preteky som teda nakoniec vyhral a hoci ma stáli o poznanie viac síl, na druhý deň som bol celkom v pohode a až do konca pobytu sa mi behalo výborne. Dva tréningy som ešte absolvoval s bežeckou partiu Stipana Vukasa, raz v Zadarskom parku fartlekovo 16km a raz stupňovane 10km (39:45min)...
Hoci by som môj denný, či skôr nočný režim počas týchto ôsmich dní, kedy som nespal viac ako 2-3hod. denne, mladým bežcom za príklad nedával, ja som sa až na pár momentov cítil skvele. Viem ale, že je to aj vďaka skúsenosti, kedy si môže moje telo čo dovoliť a že na určitú výkonnosť treba potrebné kilometre jednoducho v prvom rade najprv odbehať. Potom nie je na škodu ani zábava, hoci občas aj trochu väčšia ako malá:-)... Ťažko to však môže fungovať naopak...

Nechýbal mi internet, televízor, rádio, noviny ani mobil či foťák. Napríklad z výsledkov práve prebiehajúcich MS v atletike v Berlíne som sa dozvedel len o svetovom rekorde Usaina Bolta na 100m (9,58sek), a to tiež až na tretí deň. O ostatných výsledkoch až po príchode domov...

Je mi jasné, že s takouto životosprávou by to nešlo stále, za tie roky som sa však naučil počúvať telo a som presvedčený, že aj teraz sa mi to podarilo. Keď to moje chcelo teraz v Chorvátsku (ne)piť, (ne)pilo, keď chcelo (ne)jesť, (ne)jedlo, keď chcelo (ne)plávať, (ne)plávalo, keď chcelo (ne)tancovať, (ne)tancovalo, keď chcelo (ne)spať, (ne)spalo:-). Inak by som určite za 8dní nenabehal v takej pohode 248km, ktorými som, verím, položil dobrý základ pre jesennú časť sezóny. Jednoducho všetko podľa chuti som len spájal príjemné s užitočným....
Po príchode domov ma dokonca napadá myšlienka na osobný rekord v maratóne, po ktorom som pokukoval vlani pred MMM. Do 4.10. je síce ešte dosť ďaleko, som však rád, že mám opäť novú bežeckú motiváciu...

Na najbližší mesiac sa teda opäť teším, najbližšie už na túto sobotu, kedy v Břeclavi bežím v rámci 1.atletickej českej ligy 5000m na dráhe, potom o dva týždne na Zátopkovej desiatke v Žiline by som mal obhajovať vlaňajšie víťazstvo. Ak sa mi to aj nepodarí, určite ma poteší, ak sa tri týždne pred MMM k osobnému rekordu na 10km minimálne priblížim...Bolo by to dobré znamenie....

Výsledky Rajeckého maratónu ....+foto

Výsledky pretekov v Chorvátsku -..... Sveti Filip i Jakov ....+ Murter

Kysucká desiatka na hody, nie však len hodovo.

Posledný júlový víkend v Kysuckom Novom Meste, kde od narodenia žijem, patrí každoročne dvojdňovým Jakubovským hodom s bohatým kultúrnym programom. Po štvrtý krát boli ich súčasťou aj bežecké preteky Kysucká desiatka, v tomto roku zároveň aj majstrovstvami Slovenska v cestnom behu na 10km.
Po mojej „steeplechase story“:-) a dvojtýždňovom oddychu som na pretekoch, ktoré sa konajú na kilometrovom certifikovanom okruhu, dokonca po jednej z ulíc môjho detstva, nemohol chýbať.
Nebežal som len na 1.ročníku kvôli zraneniu, predvlani som skončil v kategórii do 40rokov druhý, vlani som sa s touto kategóriou rozlúčil víťazstvom.Napriek tomu, že „jakubovský“ víkend beriem vždy predovšetkým hodovo a pred pretekmi toho zrovna moc nenaspím:-), nič to nemení na skutočnosti, že keď sa v nedeľu postavím na štart, chcem podať čo najlepší výkon.
Uplynulú nedeľu sa v ideálnom bežeckom počasí aj vďaka prideleniu majstrovstiev Slovenska v cestnom behu na 10km zišla doteraz najkvalitnejšia konkurencia, čo sa prejavilo aj na výkonoch. Suverénne najrýchlejší bol poliak v drese JM Demolex Bardejov Jakub Burghard, ktorý zvíťazil s minútovým náskokom v novom traťovom rekorde 30:24min pred majstrom Slovenska Imrom Magyarom (31:25min) z AC Nové Zámky a martinčanom v drese Obalservis Košice Mirom Vankom. (31:31min)
Po napriek nie práve bežecky pohodových dňoch som sa na štart ako vždy tešil a veril, že sa pred Rajeckým maratónom opäť naladím na tú správnu strunu.
Od začiatku som sa sústredil na pocity a zároveň kontroloval, ako si počínajú moji súperi v kategórii nad 40rokov + štvornásobný víťaz Bežeckej ligy Žiliny Miro Neslušan, ktorému sa obhajobu víťazstva v tomto ročníku snažím trochu sťažiť:-). Medzi najväčších konkurentov vo svojej kategórii som považoval Roba Rolka, poliaka Janusza Sarnického a moraváka Rosťu Kolicha. Už po prvom kilometri som však nezaregistroval v mojej blízkosti Rosťu a aj Janusz začínal po 2.km mierne zaostávať. Po treťom kilometri (9:45min) som sa ocitol v skupinke, v ktorej okrem Roba boli mladší Michal Kavacký, Rasťo Galovič a junior Matej Fedák, pár metrov pred nami Juraj Vitko, Štefan Sumerling a Rasťo Najdek. Do piateho kilometra (16:18) sa nič podstatné nemenilo, len asi na 4.km začal zaostávať aj Michal a dotiahli sme sa na Števa a Rasťa.

Bol som príjemne prekvapený celkom kvalitným medzičasom a tým, že mi nasadené tempo nerobí väčšie problémy. Vedel som, že ak chcem vo svojej kategórii zvíťaziť, musím sa vysokým tempom pokúsiť striasť Roba Rolka, ktorý býva v závere rýchlejši. Prevzal som teda iniciativu a skupinku potiahol, až kým sme sa nedotiahli na Juraja Vitka. Chvíľku bežal Juraj s nami, potom sa mu podarilo opäť si pár metrov urobiť náskok. Zopár krát som sa pokúsil o trhák hlavne Robovi aj ja, avšak neúspešne.Od siedmeho kilometra strácal aj Rasťo so Števom. O víťazstve v mojej kategórii nad 40rokov Robo rozhodol sto metrov pred vbiehaním do posledného kilometra, keď na jeho zrýchlenie som už nemal dostatok síl reagovať. Do záverečného okruhu som bežal s malým odstupom zmierený s druhým miestom vo svojej kategórii po boku juniora Mateja Fedáka a Rasťa Galoviča, ktorí ma tiež nakoniec v závere prefinišovali, hoci Rasťo len tesne a v rovnakom čase ako ja.
To ma však vôbec netrápi, nikdy som sa necítil šprintérom, vo veteránskom veku už o to ani nemám záujem:-). Teší ma, že som mal z Kysuckej desiatky veľmi dobrý pocit, nakoniec, z troch doterajších štartov na nej som dosiahol najlepší výkon (33:04min) práve v tom zatial poslednom -oproti tomu spred dvoch rokov o 12sekúnd, vlaňajšiemu dokonca o 50.

Po pretekoch hody pre mňa pokračovali nedeľným kultúrnym programom na námestí, počas ktorého a po ňom som si do neskorého večera (či skôr skorého rána...?) stihol vytvorilť iný, tentokrát už nebežecký osobák... :-)

Verím, že pred blížiacim sa Rajeckým maratónom budúcu sobotu, na ktorý sa ako vždy teším a cítim sa opäť fajn, je to dobré znamenie.
Výsledky Kysuckej desiatky +Foto