Na Olomouckej dvadsiatke som v minulosti štartoval trikrát , z toho raz ešte ako 20ročný počas základnej vojenskej služby v ASVŠ Dukla Banská Bystrica. Týždeň po svojej prvej ostrej pretekovej 20tke v Becescabe, kde som si vytvoril osobný rekord 1:27:20, som sebavedomo nastúpil na štart v Smetanových sadoch s cieľom pokúsiť sa osobný rekord opäť zlepšiť. Po desiatich kilometroch som zišiel z trate, k osobnému rekordu by som sa zďaleka ani nepriblížil. Darmo vtedy hlava chcela, telo na dva kvalitné výkony v priebehu týždňa ešte pripravené nebolo.Nakoniec som si na zlepšenie osobného rekordu musel počkať dva roky, opäť v Maďarsku, tentokrát v Szegede. Práve Szeged 1991 doteraz svieti pri mojom mene ako miesto osobného rekordu 1:24:17hod v chôdzi na 20km.
Druhýkrát a tretikrát som v Olomouci štartoval hneď následujúce dva roky, keď som najprv hosťoval a neskôr sa stal členom Slávie VŠT, resp. STU Košice. Výkony 1:28:33, resp. 1:28:14hod. v tom období stačili sotva na prvú desiatku v Československu.
Nasledujúce roky som už v Olomouci nikdy neštartoval a ešte pred tromi týždňami by ma ani nenapadlo, že sa niekedy na chodecký okruh do Smetanových sadov vrátim....
Určite by sa tak ani nestalo, ak by ma neoslovil atletický klub TJ TŹ Třinec na hosťovanie v súťaži družstiev v 1.českej lige. Aj keď pôvodne len kvôli behu....:-)
Termín Olomouckej dvadsiatky mi však celkom do kalendára zapadol, navyše zmena po náročných bežeckých pretekoch sa mi už nie raz osvedčila. Prečo teda nespojiť príjemné s užitočným?
Nad výkonom som si hlavu nelámal, po necelých osemdesiatich nachodených kilometroch za desať dní, väčšinou len voľným tempom na techniku by to bolo aj dosť odvážne. Vedel som však, že vytrvalostne som na tom dobre, z chôdze, hoci pomalej, som mal tiež dobrý pocit, zdravotné problémy žiadne. Toto všetko som považoval za predpoklad, aby som aj chodeckú dvadsiatku zvládol tak, aby som svojmu hosťujúcemu klubu nejakými bodmi pomohol...Koľkými, nad tým som tiež pár dní pred štartom nerozmýšľal.
O to viac som sa do Olomouca tešil.
Pred štartom som sa preventívne poinformoval, ktorí z pretekárov sú mojimi potenciálnymi súpermi o body v 1.lige a po krátkom rozchodení sa s chuťou postavil na štart. Zo žartu som sa postavil do prvej rady , čo vtipne po tridsiatich metroch po štarte okomentoval Jirko Malysa, tiež bývalý olympionik, ale na 20km.
„Pefo, jsi mezi prvními deseti, teď by mněl být už cíl, co?“:-)
„ To si len trochu pripomínam, že aj ja som tu kedysi patril, sám som zvedavý, kedy zatiahnem ručnú brzdu“......:-)
Druhýkrát a tretikrát som v Olomouci štartoval hneď následujúce dva roky, keď som najprv hosťoval a neskôr sa stal členom Slávie VŠT, resp. STU Košice. Výkony 1:28:33, resp. 1:28:14hod. v tom období stačili sotva na prvú desiatku v Československu.
Nasledujúce roky som už v Olomouci nikdy neštartoval a ešte pred tromi týždňami by ma ani nenapadlo, že sa niekedy na chodecký okruh do Smetanových sadov vrátim....
Určite by sa tak ani nestalo, ak by ma neoslovil atletický klub TJ TŹ Třinec na hosťovanie v súťaži družstiev v 1.českej lige. Aj keď pôvodne len kvôli behu....:-)
Termín Olomouckej dvadsiatky mi však celkom do kalendára zapadol, navyše zmena po náročných bežeckých pretekoch sa mi už nie raz osvedčila. Prečo teda nespojiť príjemné s užitočným?
Nad výkonom som si hlavu nelámal, po necelých osemdesiatich nachodených kilometroch za desať dní, väčšinou len voľným tempom na techniku by to bolo aj dosť odvážne. Vedel som však, že vytrvalostne som na tom dobre, z chôdze, hoci pomalej, som mal tiež dobrý pocit, zdravotné problémy žiadne. Toto všetko som považoval za predpoklad, aby som aj chodeckú dvadsiatku zvládol tak, aby som svojmu hosťujúcemu klubu nejakými bodmi pomohol...Koľkými, nad tým som tiež pár dní pred štartom nerozmýšľal.
O to viac som sa do Olomouca tešil.
Pred štartom som sa preventívne poinformoval, ktorí z pretekárov sú mojimi potenciálnymi súpermi o body v 1.lige a po krátkom rozchodení sa s chuťou postavil na štart. Zo žartu som sa postavil do prvej rady , čo vtipne po tridsiatich metroch po štarte okomentoval Jirko Malysa, tiež bývalý olympionik, ale na 20km.
„Pefo, jsi mezi prvními deseti, teď by mněl být už cíl, co?“:-)
„ To si len trochu pripomínam, že aj ja som tu kedysi patril, sám som zvedavý, kedy zatiahnem ručnú brzdu“......:-)
......pokračovanie........tu
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára