Opäť som bol súčasťou chodeckých pretekov, v ktorých som však snáď po prvýkrát v živote nemal ani šajnu, čo môžem od seba očakávať. Po asi 300m od štartu som sa prepadol niekde okolo celkového 20-25.miesta, viacero chodcov predo mnou však boli juniori a ženy, ktorí štartovali na 10km. Úplne vpredu šliapal tempom, aké by som už ja momentálne asi ani nevyvinul, čerstvý slovenský rekordér na 50km Matej Tóth po boku s Tonom Kučmínom , obaja v dresoch extraligových klubov Dukly Praha a SKP Pardubice.
Snažil som sa prispôsobiť tempo svojim pocitom a nenechať sa hneď na začiatku strhnúť pretekovou atmosférou , čo by sa mi neskôr určite vypomstilo...Tieto preteky som si chcel predovšetkým užiť...
Po prvej 180stupňovej zákrute som s radosťou zistil, že hoci je veľa chodcov predo mnou, oveľa viac je ich za mnou. Práve skutočnosť, že vďaka súťažiam družstiev štartuje na chodeckých pretekoch v Česku oveľa viac pretekárov ako na Slovensku, sa mi páči. Na Slovensku okrem reprezentantov prakticky už žiadnych chodcov ani nemáme...
Na medzičase na druhom kilometri som si uvedomil, že tempom, akým idem, som nechodil ani neviem kedy. Vychádzalo mi to na výsledný výkon okolo 1:41hod, na čo by som pred pretekmi ani nepomyslel, presne takýto výkon mal v úmysle za 1.ligový Zlín hosťujúci Dubničan Zdeno Medera. Toho som po tejto informácii z kandidátov na porazenie automaticky vyradil:-). Medzi ďaľších dvoch patrili nádejný junior Karel Ketner a Jan Polášek, ktorí nedávno zvládli 10km na úrovni 45minút....
Na umiestnenie za nimi som si však už za predpokladu, že sa mi podarí dosiahnúť výkon na úrovni 1:50hod, veril...
Pred štvrtým kilometrom som sa dotiahol na skupinku, v ktorej udával tempo a hral prvé husle práve Jirko Malysa.
„Pefooo, co Ty tady deláš???“:-) , typickým hanáckym dialektom ma rozosmial Jirko.
Snažil som sa prispôsobiť tempo svojim pocitom a nenechať sa hneď na začiatku strhnúť pretekovou atmosférou , čo by sa mi neskôr určite vypomstilo...Tieto preteky som si chcel predovšetkým užiť...
Po prvej 180stupňovej zákrute som s radosťou zistil, že hoci je veľa chodcov predo mnou, oveľa viac je ich za mnou. Práve skutočnosť, že vďaka súťažiam družstiev štartuje na chodeckých pretekoch v Česku oveľa viac pretekárov ako na Slovensku, sa mi páči. Na Slovensku okrem reprezentantov prakticky už žiadnych chodcov ani nemáme...
Na medzičase na druhom kilometri som si uvedomil, že tempom, akým idem, som nechodil ani neviem kedy. Vychádzalo mi to na výsledný výkon okolo 1:41hod, na čo by som pred pretekmi ani nepomyslel, presne takýto výkon mal v úmysle za 1.ligový Zlín hosťujúci Dubničan Zdeno Medera. Toho som po tejto informácii z kandidátov na porazenie automaticky vyradil:-). Medzi ďaľších dvoch patrili nádejný junior Karel Ketner a Jan Polášek, ktorí nedávno zvládli 10km na úrovni 45minút....
Na umiestnenie za nimi som si však už za predpokladu, že sa mi podarí dosiahnúť výkon na úrovni 1:50hod, veril...
Pred štvrtým kilometrom som sa dotiahol na skupinku, v ktorej udával tempo a hral prvé husle práve Jirko Malysa.
„Pefooo, co Ty tady deláš???“:-) , typickým hanáckym dialektom ma rozosmial Jirko.
"Hm, tiež som prekvapený, ako dobre sa mi ide. Uvidím však, dokedy":-)....
Metou 5km sme prešli za 24:35min, čo zodpovedalo výkonu, aký chcel dosiahnúť Zdeno Medera. Chvíľku šliapal s Davidom Šnajdrom asi 20metrov pred nami, ale od 7.km sa zaradil k nám do skupiny a prispôsobil nášmu tempu.
Na desiatom kilometri za 49:07min sa s nami rozlúčila Zuzka Šindlerová , ktorá nám tesne pred jej cieľom stihla poďakovať za spoločnosť a pre ňu vhodné udávanie tempa. Jirko stihol ešte galantne zareagovať, že "neni začo, potešeni bylo na naši strane"...Stopercentná pravda:-)
Metou 5km sme prešli za 24:35min, čo zodpovedalo výkonu, aký chcel dosiahnúť Zdeno Medera. Chvíľku šliapal s Davidom Šnajdrom asi 20metrov pred nami, ale od 7.km sa zaradil k nám do skupiny a prispôsobil nášmu tempu.
Na desiatom kilometri za 49:07min sa s nami rozlúčila Zuzka Šindlerová , ktorá nám tesne pred jej cieľom stihla poďakovať za spoločnosť a pre ňu vhodné udávanie tempa. Jirko stihol ešte galantne zareagovať, že "neni začo, potešeni bylo na naši strane"...Stopercentná pravda:-)
Po prejdení polovice trate som čoraz viac začínal veriť, že nielenže som schopný nasadené tempo udržať, ale že budem v cieli skôr ako Zdeno Medera či obaja moji mladší súperi v 1.lige Karel Ketner a Jan Polášek. Na moje prekvapenie som od 12.km začal zrýchľovať:
„Pefo, Tebe to dneska teda ide, jak za starych časů“ bol určite minimálne tak ako ja prekvapený Jirko Malysa.
„ To teda hej, rozdiel je akutát v tom, že som zatial bez jednej napomienky, to za "starych časů" nepamätám:-)
Bola to prakticky naša posledná slovná výmena, mojim zrýchlení som totiž celú našu skupinku roztrhal.
Na 15.km za 1:13:10hod (24:03) som šiel s náskokom asi 30metrov pred Jirkom a ostatnými, ktorí začali postupne strácať. Dostal som sa ešte do väčšej pohody a posledných 5km zvládol o minútu rýchlejšie ako predposlednú – za 23:05min.
Do záverečného 1300m okruhu som vchádzal stále s fyzickými rezervami, bez jedinej napomienky za techniku. V cieli ma čakal dobrý pocit nielen zo svojho výkonu a plný počet 11bodov pre TJ Třinec za víťazstvo v 1.lige, ale prekvapivo aj 6.miesto v absolútnom poradí. Prekvapenie, o ktorom som sa dozvedel až p pretekoch, že som sa v rámci Majstrovstiev Moravy a Slezska umiestnil na 3.mieste bolo akousi čerešničkou na torte...Symbolickou o to viac, že som na medailovom stupienku stál spolu s tiež už veteránmi Romanom Bílkom, s ktorým som začínal v juniorskej československej reprezentácii a pred dvadsiatimi rokmi býval počas dvojročnej základnej vojenskej služby v ASVŠ Dukla Banská Bystrica na izbe, a Milošom Holušom, s ktorým sme sa tiež za viac ako dve desaťročia čo-to na vrcholných svetových podujatiach napretekali.
Bola to naozaj pekná veľkonočná sobota....
„Pefo, Tebe to dneska teda ide, jak za starych časů“ bol určite minimálne tak ako ja prekvapený Jirko Malysa.
„ To teda hej, rozdiel je akutát v tom, že som zatial bez jednej napomienky, to za "starych časů" nepamätám:-)
Bola to prakticky naša posledná slovná výmena, mojim zrýchlení som totiž celú našu skupinku roztrhal.
Na 15.km za 1:13:10hod (24:03) som šiel s náskokom asi 30metrov pred Jirkom a ostatnými, ktorí začali postupne strácať. Dostal som sa ešte do väčšej pohody a posledných 5km zvládol o minútu rýchlejšie ako predposlednú – za 23:05min.
Do záverečného 1300m okruhu som vchádzal stále s fyzickými rezervami, bez jedinej napomienky za techniku. V cieli ma čakal dobrý pocit nielen zo svojho výkonu a plný počet 11bodov pre TJ Třinec za víťazstvo v 1.lige, ale prekvapivo aj 6.miesto v absolútnom poradí. Prekvapenie, o ktorom som sa dozvedel až p pretekoch, že som sa v rámci Majstrovstiev Moravy a Slezska umiestnil na 3.mieste bolo akousi čerešničkou na torte...Symbolickou o to viac, že som na medailovom stupienku stál spolu s tiež už veteránmi Romanom Bílkom, s ktorým som začínal v juniorskej československej reprezentácii a pred dvadsiatimi rokmi býval počas dvojročnej základnej vojenskej služby v ASVŠ Dukla Banská Bystrica na izbe, a Milošom Holušom, s ktorým sme sa tiež za viac ako dve desaťročia čo-to na vrcholných svetových podujatiach napretekali.
Bola to naozaj pekná veľkonočná sobota....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára