+-+Tichy+Photo.JPG)
Po vydarenej zimnej príprave, ktorej podstatná časť som strávil vo Vysokých Tatrách a štyroch týždňoch na svojom prvom sústredení pri mori v Španielsku som sa na OH kvalifikoval v Dudinciach..
Práve Dudinská päťdesiatka bola pre slovenských chodcov prakticky jedinú možnosť kvalifikáciám, keďže pri splnení olympijského limitu viac Ako Troma chodcov mi o čom v Dudinciach nik nepochyboval, si podľa kritéria SAZ mohli účasť na OH zabezpečiť LAN traja medailisti M-SR ......
Ešte na 45.km som síce bojoval o Majstrovský titul, Nakoniec som však a aj s pocitom vnutorného uspokojením, neriskujúc prípadní diskvalifikáciu, podľahol vtedy skúsenejšiemu Romanovi Mrazekovi, ktory bol Nakoniec o 27sek rýchlejšími.Výkon 3: 51: 22hod je však dodnes mojim osobným rekordom. Zhody okolností jediné preteky v kariére, kde si sa bol osobne pozriet ai môj "kustód" Karol Schwartz , bolí práve Dudince 1996 :-)
Ešte na 45.km som síce bojoval o Majstrovský titul, Nakoniec som však a aj s pocitom vnutorného uspokojením, neriskujúc prípadní diskvalifikáciu, podľahol vtedy skúsenejšiemu Romanovi Mrazekovi, ktory bol Nakoniec o 27sek rýchlejšími.Výkon 3: 51: 22hod je však dodnes mojim osobným rekordom. Zhody okolností jediné preteky v kariére, kde si sa bol osobne pozriet ai môj "kustód" Karol Schwartz , bolí práve Dudince 1996 :-)
Treťom kvalifikovaným limitárom BOL Števo Malík , za ním v Cielo Peťo Korčok, hoci tiez v splnenom limite pod 4h si na olympijský debut musel Štyri roky počkať. Ďalším kandidátom Palimu Blažek, Igorovi Kollárovi, Robovi Valíčkovi, kazové Verkin či Petrovi Malíkovi neobstáli iné, Ako sa o OH96 pobiť na 20km trati. Nakoniec sa to na Záhoráckej dvadsiatke podarilo z Tajty pätíc prvým trom ... Dnes sa mi zdá až neskutocne, kolky sme mali oproti dnešku chodcov z olympijskými ambíciám ... :-(
Po Dudinciach pre mňa sezóna pokračovala veľmi úspešne, o mesiac neskor som si v Sesto San Giovanni vytvoril Ďalšie osobné rekord , Tentoraz na 30km (2: 13: 48hod), kde som skončil štvrtý pred Jesusom Angelom Garciom, O tri dni neskor na atletickom mítingu v Košiciach som si zlepšil osobák na 10km (41: 33min).
Posledné preteky pred OH som absolvoval dva mesiace pred nimi práve na Záhoráckej dvadsiatke, kde som dopochodoval na piatom Mies za 1: 29: 14hod.
Málokto by Vtedy v Borskom Mikuláši predpokladali, že práve Jefferson Pérez , pre prijatými nápoj mimo občerstvovacej stanice diskvalifikovaný, bude o dva mesiace olympijským víťazom chodeckej dvadsiatky .
Po Dudinciach pre mňa sezóna pokračovala veľmi úspešne, o mesiac neskor som si v Sesto San Giovanni vytvoril Ďalšie osobné rekord , Tentoraz na 30km (2: 13: 48hod), kde som skončil štvrtý pred Jesusom Angelom Garciom, O tri dni neskor na atletickom mítingu v Košiciach som si zlepšil osobák na 10km (41: 33min).
Posledné preteky pred OH som absolvoval dva mesiace pred nimi práve na Záhoráckej dvadsiatke, kde som dopochodoval na piatom Mies za 1: 29: 14hod.
Málokto by Vtedy v Borskom Mikuláši predpokladali, že práve Jefferson Pérez , pre prijatými nápoj mimo občerstvovacej stanice diskvalifikovaný, bude o dva mesiace olympijským víťazom chodeckej dvadsiatky .
Zhodou okolností v Atlante sa pre diskvalifikáciu cieľa nedočkal víťaz Záhoráckej dvadsiatky Igor Kollár:-(
Prvý mesiac záverečnej dvojmesačnej prípravy na OH som strávil opäť v Tatrách, druhý, napriek tomu, že ja osobne som mal inú predstavu, už v USA 100 km južne od Atlanty v univerzitnom mestečku La Grange.
Podmienky na prípravu sme mali výborné. Napriek veľmi náročnej klíme (teploty cez 40°C, vlhkosť medzi 90-100%) sa mi trénovalo fantasticky a cítil sa v životnej forme. Posledné tri týždne som si už dával pozor, aby som to s tréningom neprehnal, mal som skúsenosti, že ak mám dlhodobo vydarenú prípravu, v záverečných dvoch-troch týždňoch pred štartom to môžem už len pokaziť.
Napriek tomu som cítil, že ako sa blížil koniec OH a štart päťdesiatky, ktorá bola dva dni pred koncom, vytrácala sa zo mňa chuť a iskra. Hoci som si to nechcel pripustiť a robil všetko aby som sa udržiaval v pohode, vnútorne to tak nebolo. Posledné dni mi pripadali už skôr ako čakanie na popravu a nie vrchol, kde som mal zúročiť všetko doterajšie tréningové úsilie a zúžitkovať životnú formu.
Od štartu som sa cítil nesvoj, stále som však veril, že sa rozídem a bude to dobré. Opak bol pravdou, hoci do 20.km som udržiaval medzičasy na výkon pod 4hodiny, cítil som sa čoraz horšie.
Od polovice som sa každým kilometrom trápil čím ďalej viac, vedel som, že sa k očakávanému výkonu ani nepriblížim, záver bol už skôr "pochodom smrti." Moc si z neho nepamätám, viem len, že som nechcel vzdať a napriek veľkému trápeniu, vedomý si výkonu ďaleko za svojimi možnosťami , som bol rozhodnutý bojovať až do cieľa. Pred očami som mal len túžbu vojsť na zaplnený olympijský štadión, ako som o tom sníval, keď som s chôdzou začínal. Ak by to neboli Olympijské hry, určite by som v Atlante vzdal.
Pochopiteľne, so svojim výkonom som bol sklamaný, o to viac, keď som sa neskôr dozvedel, že všetci svetoví chodci, ktorí v Atlante uspeli, volili záverečnú prípravu v horách a do dejiska OH prišli maximálne desať dní pred štartom, presne, ako som mal predstavu aj ja. Žiaľ, môj plán mi vtedy Výkonný výbor SAZ neschválil a musel som sa podrobiť spoločnej príprave. Reprezentačný tréner chôdze Juraj Benčík bol názoru, že si treba na náročné klimatické podmienky zvyknúť , ja som naopak doteraz presvedčený, že na dlhý predolympijský pobyt v La Grange som nedoplatil len ja, ale aj všetci slovenskí chodci. Myslím si, že z vyše mesačného pobytu v prostredí s takými vysokými teplotami a vlhkosťou vzduchu boli organizmy nie aklimatizované, ale vyčerpané,dehydratované,demineralizované. Možno tak je žiť v podobnej klíme pár rokov by pomohlo:-).....
Prvý mesiac záverečnej dvojmesačnej prípravy na OH som strávil opäť v Tatrách, druhý, napriek tomu, že ja osobne som mal inú predstavu, už v USA 100 km južne od Atlanty v univerzitnom mestečku La Grange.
Podmienky na prípravu sme mali výborné. Napriek veľmi náročnej klíme (teploty cez 40°C, vlhkosť medzi 90-100%) sa mi trénovalo fantasticky a cítil sa v životnej forme. Posledné tri týždne som si už dával pozor, aby som to s tréningom neprehnal, mal som skúsenosti, že ak mám dlhodobo vydarenú prípravu, v záverečných dvoch-troch týždňoch pred štartom to môžem už len pokaziť.
Napriek tomu som cítil, že ako sa blížil koniec OH a štart päťdesiatky, ktorá bola dva dni pred koncom, vytrácala sa zo mňa chuť a iskra. Hoci som si to nechcel pripustiť a robil všetko aby som sa udržiaval v pohode, vnútorne to tak nebolo. Posledné dni mi pripadali už skôr ako čakanie na popravu a nie vrchol, kde som mal zúročiť všetko doterajšie tréningové úsilie a zúžitkovať životnú formu.
Od štartu som sa cítil nesvoj, stále som však veril, že sa rozídem a bude to dobré. Opak bol pravdou, hoci do 20.km som udržiaval medzičasy na výkon pod 4hodiny, cítil som sa čoraz horšie.
Od polovice som sa každým kilometrom trápil čím ďalej viac, vedel som, že sa k očakávanému výkonu ani nepriblížim, záver bol už skôr "pochodom smrti." Moc si z neho nepamätám, viem len, že som nechcel vzdať a napriek veľkému trápeniu, vedomý si výkonu ďaleko za svojimi možnosťami , som bol rozhodnutý bojovať až do cieľa. Pred očami som mal len túžbu vojsť na zaplnený olympijský štadión, ako som o tom sníval, keď som s chôdzou začínal. Ak by to neboli Olympijské hry, určite by som v Atlante vzdal.
Pochopiteľne, so svojim výkonom som bol sklamaný, o to viac, keď som sa neskôr dozvedel, že všetci svetoví chodci, ktorí v Atlante uspeli, volili záverečnú prípravu v horách a do dejiska OH prišli maximálne desať dní pred štartom, presne, ako som mal predstavu aj ja. Žiaľ, môj plán mi vtedy Výkonný výbor SAZ neschválil a musel som sa podrobiť spoločnej príprave. Reprezentačný tréner chôdze Juraj Benčík bol názoru, že si treba na náročné klimatické podmienky zvyknúť , ja som naopak doteraz presvedčený, že na dlhý predolympijský pobyt v La Grange som nedoplatil len ja, ale aj všetci slovenskí chodci. Myslím si, že z vyše mesačného pobytu v prostredí s takými vysokými teplotami a vlhkosťou vzduchu boli organizmy nie aklimatizované, ale vyčerpané,dehydratované,demineralizované. Možno tak je žiť v podobnej klíme pár rokov by pomohlo:-).....
Prvý štart na olympijských hrách mi teda podľa predstáv nevyšiel, zážitkové z nich mám však určite dosť.
Hoci momenty a pocit z príchode na 100tisícový štadión si Vzhľadom na stav, v akom som naň vchádzal, moc nepamätám, o to viac mi utkvel v pamäti pohled Nasledujúci ráno do novín USA Today , keď som si v olympijskej dedine v konaj z kaviarne otvoril športovať stranu s výsledkom.
Zaujala ma v centre veľkej Čiernobiela fotografia dvoch postáv.
Moment, kým som spoznal čo, kto na naj je, trval síce pár sekúnd, pocity si však pamatam dodnes ..
Po tom, ako som zazrel celkový záber dvoch osôb, sa moje oči zamerali k nohám.
Hoci momenty a pocit z príchode na 100tisícový štadión si Vzhľadom na stav, v akom som naň vchádzal, moc nepamätám, o to viac mi utkvel v pamäti pohled Nasledujúci ráno do novín USA Today , keď som si v olympijskej dedine v konaj z kaviarne otvoril športovať stranu s výsledkom.
Zaujala ma v centre veľkej Čiernobiela fotografia dvoch postáv.
Moment, kým som spoznal čo, kto na naj je, trval síce pár sekúnd, pocity si však pamatam dodnes ..
Po tom, ako som zazrel celkový záber dvoch osôb, sa moje oči zamerali k nohám.
Maratónkam, hoci mi znalým, som Najprv nevenovala pozornosť, ani tej istej značke bielych trenírok ci tielku..Až keď som zbadala štartovať číslo, hrklo vo mňa, kombináciám štyroch číslic mi bola totiž tiez Veľmi povedomý. Rýchlo som skontroloval tvár, Ktory som pri prvo pohladí nepoznal a tľapol sa po čele. Stále akoby som tomu neveeril, definitívne som sa z "indetifikoval" až po Prečítané si texte pod záberom: " Slowakian chodec Peter Tichy collapses after finishing 50kilometer event 32nd, in slightly more than 4 hours" ...
Chvíľku som Nechápavo na záber pozeral, dopil kávu a So zbalenými novinami pomaly z kaviarne odišiel. Predsa ľan MAT fotografií v najväčšom americkom denníku, hoci nie zrovna s rukami víťazoslávne nad hlavou sa nepodarí každý deň ... :-)
Omnoho neskor som doplní túto momentku, avšak farebna az trochu ineho uhla , našiel v slovenskej edícii celosvetovej encyklopédie Clive Gifford "Najslávnejšie olympiády ", kde som sa ocitol na jednej strane spolu s legendárnymi vytrvalci - Emilom Zátopkom a Haile Gebrselassie.
Omnoho neskor som doplní túto momentku, avšak farebna az trochu ineho uhla , našiel v slovenskej edícii celosvetovej encyklopédie Clive Gifford "Najslávnejšie olympiády ", kde som sa ocitol na jednej strane spolu s legendárnymi vytrvalci - Emilom Zátopkom a Haile Gebrselassie.
Hoci mám tú encyklopédie doma už roky, to, že záber, hoci minimálne, je predsa lán trochu z ineho uhla Ako Čiernobiela v novinách, som si uvedomil omnoho neskor, ked mi a Utoro Robert Deutsch z USA Today poslal ho Farebná verziám.
Osobné sklamanie z výkonu v Atlante som prežíval psychicky Ťažko ešte Dlho, zbytok sezóny som dokonca úplne zabalil. K tréningu som sa vrátil až o tri mesiace, keď som si Opat všetko zrovnal v hlave a dal pred seba ďaľšie výzvy.
Jednou z nich bolo a aj krajšie vychutnaním si príchod na olympijský štadión o Štyri roky v Sydney .......
Jednou z nich bolo a aj krajšie vychutnaním si príchod na olympijský štadión o Štyri roky v Sydney .......
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára