Zdá sa, že moje bežecké sudičky majú so mnou predsa len ešte nejaké plány. Keď som začiatkom júna po pozviechaní sa z doteraz jedného z najťažších období dobehol do cieľa Kysuckého maratónu, napriek aspoň pre mňa prekvapivo dobrému výsledku som si nedával ďalej žiadne výkonnostné ciele.
Mojim prianím bolo len mať radosť z behu či chôdze a užívať si ich čo najdlhšie, lebo viem, ako by mi chýbali.
Mojim prianím bolo len mať radosť z behu či chôdze a užívať si ich čo najdlhšie, lebo viem, ako by mi chýbali.
Príučka, ktorú som zranením vlani na jeseň dostal, bola dostatočne silná, aby som sa, ak nechcem dopadnúť prinajlepšom rovnako, poučil..
Je koniec augusta a ja som rád, že som napriek čoraz väčšej bežeckej pohode nepodľahol pretekaniu ako napríklad vlani .
Nakoniec necítil som ani potrebu, o hľadaní motivácie sebe alebo niekomu niečo dokazovať ani nehovoriac.
Je koniec augusta a ja som rád, že som napriek čoraz väčšej bežeckej pohode nepodľahol pretekaniu ako napríklad vlani .
Nakoniec necítil som ani potrebu, o hľadaní motivácie sebe alebo niekomu niečo dokazovať ani nehovoriac.
O to viac som si našiel záľubu behať len tak po terénoch a horách v okolí Kysuckého Nového Mesta...Viac ako pretekom som dával prednosť vybehnutiu si napríklad na Neslušské vrchy, kde ma na chalupe „čakalo“ vždy vychladené pivo. Nebolo pre mňa väčšou motivácou ako vycupkať posledný prudký kopec bez prejdenia do chôdze, lebo len v tom prípade som mal "nárok" na slastný pocit pri otváraní orosenej fľašky piva a prvý (druhý, tretí.....:-) hlt z nej. Bez nevybehnutia som mal nárok maximálne na čistú vodu, v lepšom prípade na minerálku.....Jednoducho správna motivácia je výborným prostriedkom nevzdávať sa – a to určite neplatí len v športe....
Okrem výbehov na chalupu som si dlhšie behy užíval na okruhových maratónoch Žilinský Hamburg, ktoré som naopak zvykol absolvovať rôznym tempom podľa toho ako som sa cítil a ako mi chutilo. Takto som ich absolvoval od júna až päť a kým vždy dobehli do cieľa aj ostatní „hamburgáči“, využil som čas na poplávanie si v bazéne neďalekej plavárne.
No môže pivo, hoci nealkoholické, keďže som vždy autom, po takomto dopoludní v kruhu takisto bežeckých nadšencov ako ja nechutiť? :-)
Postupne som sa takto nenásilne dostával do čoraz väčšej pohody, až sa blížil maratón v Rajci, na ktorý som sa tešil bez ohľadu na výkon či umiestnenie už len preto, že je to jednoducho RAJECKÝ MARATÓN...
Okrem výbehov na chalupu som si dlhšie behy užíval na okruhových maratónoch Žilinský Hamburg, ktoré som naopak zvykol absolvovať rôznym tempom podľa toho ako som sa cítil a ako mi chutilo. Takto som ich absolvoval od júna až päť a kým vždy dobehli do cieľa aj ostatní „hamburgáči“, využil som čas na poplávanie si v bazéne neďalekej plavárne.
No môže pivo, hoci nealkoholické, keďže som vždy autom, po takomto dopoludní v kruhu takisto bežeckých nadšencov ako ja nechutiť? :-)
Postupne som sa takto nenásilne dostával do čoraz väčšej pohody, až sa blížil maratón v Rajci, na ktorý som sa tešil bez ohľadu na výkon či umiestnenie už len preto, že je to jednoducho RAJECKÝ MARATÓN...
Tento rok možno o to viac, že som sa práve na podujatí, ktoré bolo mojím prvým bežeckým maratónom, rozhodol venovať cenu pre prvomaratóncov – pohár pre najrýchlejšieho muža i ženu.
Hoci výkon ani umiestnenie neboli pre mňa už najdôležitejšou prioritou, mojim pochopiteľným prianím (predsa len som od júna odbehal viac ako tesne po zranení) bolo bežať rýchlejšie ako na Kysuckom a Záhoráckom maratóne, či rýchlejšie ako v roku 1992 prvýkrát v Rajci... Každý lepší výkon som považoval za bonus či dar od svojich sudičiek, rovnako ako za dar považujem, že si opäť môžem zdravý a bez bolesti beh či chôdzu, ktoré sa mi v desiatich rokoch stali celoživotnou vášňou, vychutnávať....
Neboli by to však práve moje bežecké sudičky, keby nechceli opäť inak, lebo po tohtoročnej zime a jari som na tréning kvôli výkonom naozaj už v úmysle myslieť nemal.....
...A možno by som ani nemyslel, keby neprišlo vyhlasovanie a oceňovanie najrýchlejších maratóncov v Rajci....
Ako inak mám totiž chápať fakt, že ja, pre koho začínali byť dosiahnuté výkony čím ďalej menej dôležité, naučil sa a behá už len podľa chuti, nepotrebuje ani hodinky či stopky, dobehne do cieľa svojho obľúbeného maratónu na mieste, za ktoré bola z osem hodnotených cien vypísaná jediná nefinančná – za 2.miesto v absolútnom poradí športové hodinky Garmin forerunner 110.
Tak ako som bol v prvom momente presvedčený, že ich predám, tak som bol o tri dni, ledy som ich vyskúšal, rozhodnutý, že si ich (na rozdiel od práčky, ktorú som taktiež ako jedinú vecnú cenu dostal za víťazstvo v kategóri M40:-) nechám.
Hoci výkon ani umiestnenie neboli pre mňa už najdôležitejšou prioritou, mojim pochopiteľným prianím (predsa len som od júna odbehal viac ako tesne po zranení) bolo bežať rýchlejšie ako na Kysuckom a Záhoráckom maratóne, či rýchlejšie ako v roku 1992 prvýkrát v Rajci... Každý lepší výkon som považoval za bonus či dar od svojich sudičiek, rovnako ako za dar považujem, že si opäť môžem zdravý a bez bolesti beh či chôdzu, ktoré sa mi v desiatich rokoch stali celoživotnou vášňou, vychutnávať....
Neboli by to však práve moje bežecké sudičky, keby nechceli opäť inak, lebo po tohtoročnej zime a jari som na tréning kvôli výkonom naozaj už v úmysle myslieť nemal.....
...A možno by som ani nemyslel, keby neprišlo vyhlasovanie a oceňovanie najrýchlejších maratóncov v Rajci....
Ako inak mám totiž chápať fakt, že ja, pre koho začínali byť dosiahnuté výkony čím ďalej menej dôležité, naučil sa a behá už len podľa chuti, nepotrebuje ani hodinky či stopky, dobehne do cieľa svojho obľúbeného maratónu na mieste, za ktoré bola z osem hodnotených cien vypísaná jediná nefinančná – za 2.miesto v absolútnom poradí športové hodinky Garmin forerunner 110.
Tak ako som bol v prvom momente presvedčený, že ich predám, tak som bol o tri dni, ledy som ich vyskúšal, rozhodnutý, že si ich (na rozdiel od práčky, ktorú som taktiež ako jedinú vecnú cenu dostal za víťazstvo v kategóri M40:-) nechám.
Najprv som na nich ocenil hlavne GPS a zakreslovanie trasy, kadiaľ často v neznámom teréne behávam, do mapy aj s výškovým prevýšením, postupne som sa oboznámil s inými funkciami ako meranie pulzu či sledovanie tempa priamo pri behu a po ňom podrobné zhodnotenie všetkých týchto ukazovateľov v počítači.
Musím uznať, že sa mi behanie s novými hodinkami stalo opäť o niečo väčšou hrou, vďaka ktorej som znovu v sebe oživil aj myšlienky na spoznanie svojich maratónskych rezerv...Veď čo ak sú tie moje sudičky presvedčené, že ešte nejaké mám a chcú, aby som sa ešte aspoň raz o siahnutie do nich pokúsil....?...
Ideálnejšiu možnosť, ako októbrový Medzinárodný maratón mieru v Košiciach, na ktorom som si zabehol aj svoj doteraz platný osobný rekord v roku 2004 a tešil sa aj z víťazstva na Rajeckom maratóne, si predstaviť neviem..:-)
Ideálnejšiu možnosť, ako októbrový Medzinárodný maratón mieru v Košiciach, na ktorom som si zabehol aj svoj doteraz platný osobný rekord v roku 2004 a tešil sa aj z víťazstva na Rajeckom maratóne, si predstaviť neviem..:-)
.
Rajecký maratón - výsledky
Kysucký maratón , Záhorácky maratón, Rajecký maratón - foto
Viac na webstránke v aktualitách , o príprave na MMM tu
0 komentárov:
Zverejnenie komentára