Zdá sa, že moje bežecké sudičky majú so mnou predsa len ešte nejaké plány.
Keď som začiatkom júna po pozviechaní sa z doteraz jedného z najťažších období dobehol do cieľa Kysuckého maratónu, napriek aspoň pre mňa prekvapivo dobrému výsledku som si nedával už žiadne výkonnostné ciele.
Mojim prianím bolo mať jednoducho radosť a užívať beh či chôdzu čo najdlhšie, lebo by mi chýbali.
Mojim prianím bolo mať jednoducho radosť a užívať beh či chôdzu čo najdlhšie, lebo by mi chýbali.
Príučka, ktorú som zranením vlani na jeseň dostal, bola dostatočne silná, aby som sa, ak nechcem dopadnúť rovnako, poučil..
Je koniec augusta a mňa teší, že i pri čoraz väčšej bežeckej pohode som nepodľahol pretekaniu ako napriklad vlani
Nakoniec necítil som potrebu, o hľadaní motivácie si alebo niekomu niečo dokazovať ani nehovoriac.
Je koniec augusta a mňa teší, že i pri čoraz väčšej bežeckej pohode som nepodľahol pretekaniu ako napriklad vlani
Nakoniec necítil som potrebu, o hľadaní motivácie si alebo niekomu niečo dokazovať ani nehovoriac.
O to viac som si našiel záľubu behať len tak po terénoch a kopcoch v okolí Kysuckého Nového Mesta...Viac ako pretekom som dával prednosť vybehnutiu si trebárs na Neslušské vrchy, kde som si našiel motiváciu v chladnom pive na chalupe... Nebolo pre mňa väčšou :-) ako vycupkať posledný prudký kopec bez krãčania, lebo len v tom prípade som si dal "nárok" na slastný pocit pri otváraní orosenej fľaše piva a prvý (druhý, tretí.....:-) hlt. ..Jednoducho správna motivácia je najlepším prostriedkom nevzdávať sa – a to určite neplatí len v športe....
Okrem výbehov na chalupu som si dlhšie behy užíval na okruhových maratónoch Žilinský Hamburg, ktoré som zvykol absolvovať rôznym tempom ako som sa cítil a ako mi chutilo. Takto som ich absolvoval od júna až päť a kým vždy dobehli do cieľa aj ostatní „hamburgári“, využil som čas na plávanie v bazéne neďalekej plavárne.
No môže pivo, hoci nealkoholické keďže som vždy autom, po takomto dopoludní medzi takisto bežeckými nadšencami ako nechutiť? :-)
Postupne som sa takto nenásilne dostával do čoraz väčšej pohody, až sa blížil maratón v Rajci, na ktorý som sa tešil bez ohľadu na výkon či umiestnenie už len preto, že je to jednoducho RAJECKÝ MARATÓN...
Okrem výbehov na chalupu som si dlhšie behy užíval na okruhových maratónoch Žilinský Hamburg, ktoré som zvykol absolvovať rôznym tempom ako som sa cítil a ako mi chutilo. Takto som ich absolvoval od júna až päť a kým vždy dobehli do cieľa aj ostatní „hamburgári“, využil som čas na plávanie v bazéne neďalekej plavárne.
No môže pivo, hoci nealkoholické keďže som vždy autom, po takomto dopoludní medzi takisto bežeckými nadšencami ako nechutiť? :-)
Postupne som sa takto nenásilne dostával do čoraz väčšej pohody, až sa blížil maratón v Rajci, na ktorý som sa tešil bez ohľadu na výkon či umiestnenie už len preto, že je to jednoducho RAJECKÝ MARATÓN...
Tento rok možno o to viac, že som sa práve na podujatí, ktoré bolo mojím prvým bežeckým maratónom, rozhodol venovať cenu pre prvomaratóncov – pohár pre najrýchlejšieho muža i ženu.
Hoci výkon ani umiestnenie neboli pre mňa už najdôležitejšou prioritou, mojim prianím (predsa len som od júna odbehal viac ako tesne po zranení) bolo bežať rýchlejšie ako na Kysuckom a Záhoráckom maratóne, či rýchlejšie ako v roku 1992 prvýkrát v Rajci... Každý lepší výkon som považoval za bonus či dar, ako za dar považujem, že si opäť môžem zdravý a bez bolesti beh či chôdzu, ktoré sa mi v desiatich rokoch stali celoživotnou vášňou, vychutnávať....
Neboli by to však práve moje bežecké sudičky, keby nechceli opäť inak, lebo po tohtoročnej zime a jari som na tréning kvôli výkonom už naozaj v úmysle myslieť nemal.....
...A asi by som ani nemyslel, keby neprišlo vyhlasovanie najrýchlejších maratóncov v Rajci....
Ako inak mám totiž chápať fakt, že ja, pre koho začínali byť dosiahnuté výkony čím ďalej menej dôležité, naučil sa behať už len podľa chuti, nepotrebuje ani hodinky či stopky, dobehne do cieľa svojho obľúbeného maratónu na mieste, za ktoré bola z osem hodnotených cien vypísaná jediná nefinančná – za 2.miesto v absolútnom poradí športové hodinky Garmin forerunner 110.
Tak ako som bol v prvom momente presvedčený, že ich asi predám, tak som bol o tri dni keď som ich vyskúšal, rozhodnutý, že si ich (na rozdiel od práčky, ktorú som tiež ako jedinú vecnú cenu dostal za víťazstvo v kategóri M40:-) nechám.
Hoci výkon ani umiestnenie neboli pre mňa už najdôležitejšou prioritou, mojim prianím (predsa len som od júna odbehal viac ako tesne po zranení) bolo bežať rýchlejšie ako na Kysuckom a Záhoráckom maratóne, či rýchlejšie ako v roku 1992 prvýkrát v Rajci... Každý lepší výkon som považoval za bonus či dar, ako za dar považujem, že si opäť môžem zdravý a bez bolesti beh či chôdzu, ktoré sa mi v desiatich rokoch stali celoživotnou vášňou, vychutnávať....
Neboli by to však práve moje bežecké sudičky, keby nechceli opäť inak, lebo po tohtoročnej zime a jari som na tréning kvôli výkonom už naozaj v úmysle myslieť nemal.....
...A asi by som ani nemyslel, keby neprišlo vyhlasovanie najrýchlejších maratóncov v Rajci....
Ako inak mám totiž chápať fakt, že ja, pre koho začínali byť dosiahnuté výkony čím ďalej menej dôležité, naučil sa behať už len podľa chuti, nepotrebuje ani hodinky či stopky, dobehne do cieľa svojho obľúbeného maratónu na mieste, za ktoré bola z osem hodnotených cien vypísaná jediná nefinančná – za 2.miesto v absolútnom poradí športové hodinky Garmin forerunner 110.
Tak ako som bol v prvom momente presvedčený, že ich asi predám, tak som bol o tri dni keď som ich vyskúšal, rozhodnutý, že si ich (na rozdiel od práčky, ktorú som tiež ako jedinú vecnú cenu dostal za víťazstvo v kategóri M40:-) nechám.
Najprv som na nich ocenil hlavne GPS a zakreslovanie trasy, kadiaľ často v neznámom teréne behávam, do mapy aj s výškovým prevýšením, postupne som sa oboznámil s inými funkciami ako meranie pulzu či sledovanie tempa priamo pri behu a po ňom podrobné zhodnotenie všetkých týchto ukazovateľov v počítači.
Musím uznať, že sa mi behanie s novými hodinkami stalo opäť o niečo väčšou hrou, vďaka ktorej som znovu v sebe oživil aj myšlienky na spoznanie svojich maratónskych rezerv...Veď čo ak sú tie moje sudičky presvedčené, že ešte nejaké mám a chcú, aby som sa ešte aspoň raz o siahnutie do nich pokúsil....?...
Ideálnejšiu možnosť, ako októbrový MMM v Košiciach, na ktorom som si zabehol aj svoj doteraz platný osobný rekord v roku 2004 a tešil sa aj z víťazstva na Rajeckom maratóne, si predstaviť neviem..:-)
Ideálnejšiu možnosť, ako októbrový MMM v Košiciach, na ktorom som si zabehol aj svoj doteraz platný osobný rekord v roku 2004 a tešil sa aj z víťazstva na Rajeckom maratóne, si predstaviť neviem..:-)
.
Rajecký maratón - výsledky
Viac na webstránke v aktualitách
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára