Na MMM s čistým svedomím...

Uplynulý mesiac mi dal čo sa týka spoznania svojho organizmu a možností priblížiť sa k svojim najlepším maratónskym výkonom veľa.

Osobne ma teší, že som dozrel do fázy, kedy sa výkonom viac bráni môj organizmus ako hlava.
Na chuti či odhodlaní pripraviť sa systematicky ešte aspoň na jeden kvalitný maratón mi nič neubralo, pohybový aparát je však už po toľkých rokoch predsa len iného názoru.

Jasne mi pri každom čo i len náznaku kvalitnejšieho či rýchlejšieho tréningu, ktoré by si hlava či srdcové chlopne možno priali, dávalo najavo, že ak nechcem dopadnúť ako naposledy, nech ho len pekne poslúcham a nepokúčam sa zas na ňom skúšať svoj prah bolesti. Jednoducho vyhovuje mu už viac pohodlnejší pomalší beh a keď, tak občas fartlek či rovinky, kedy si zažiada.....
Napriek tomu som so svojou prípravou na tohtoročný Medzinárodný maratón mieru spokojný a na nedeľu sa teším.

Nikdy pre mňa pred pretekmi, na ktoré som sa cielene pripravoval, nebolo dôležitejšie, ako pocit, že som nič počas celého obdobia nezanedbal a v rámci možností spravil pre úspech najlepšie ako som vedel. Preto nemám výčitky ani teraz a nebudem sklamaný, ak sa mi nepodarí dosiahnúť výkon, ktorý som ešte donedávna behal celkom bez problémov. Sklamalo by ma jediné - ak by som „musel“ vzdať kvôli zdravotnému hendikepu. Slabší výkon s vnútorným pocitom, že som na trati vydal, čo vo mne momentálne je, mi v súčasnosti už určite náladu či radosť z behania nepokazí...
Nakoniec, vystižnejšie ako v básničke Mira eN Kriška sa to snáď ani napísať nedá:-)
.
Pretekár je smrteľný tvor
Zmenšovanie to je osud

Vedie s telom nerovný spor
nevidiac Zubatej kosu
.
Ktorá ho furt umenšuje
Skracuje mu krídla zlaté
Až raz povie koniec tu je
Bež medzi tie nekrídlaté
.
JedeN ide Podriadi sa
Druhý končí s pretekaním
Nezlomí pečate prísah
o pomalom utekaní.....
Viac o mojich ambíciach na MMM v Žilinskom večerníku tu