Tak ako som presne pred rokom prežíval bežecky i psychicky náročné obdobie, o to viac sa cítim dobre teraz a snažím sa to i vychutnávať. Samozrejme, neprišlo to samé a hneď, ale verím, že má na tom zásluhu aj skúsenosť a ponaučenie z predchádzajúcich zdravotných problémov. Málo nabehaných kilometrov v príprave, na druhej strane veľa náročných pretekov naplno bez oddychu v priebehu dvoch rokov, to moc spolu nejde... A spoliehať sa na kilometre v nohách roky predtým môže vydržať tiež len určitý čas... Sú veľmi dôležité, ale aj baterky treba občas dobíjať... Presne na tomto dobíjaní som pracoval po vystrábení sa zo zdravotných problémov od júna 08, keď som mesačne behal opäť väčšie množstvo kilometrov, hoci väčšinu v pomalom tempe.
Cez 200km týždenne som počas svojej chodeckej kariéry odtrénoval viackrát. Najviac v roku 1997 pred Majstrovstvami sveta, keď som na vysokohorskom sústredení v bulharskom Belmekene absolvoval, prevažne odchodil 240km. Nakoniec som bol na na MS v Aténach, kde som si veľmi veril, v chodeckej 50tke na 32.km diskvalifikovaný, takže celé úsilie v príprave vyšlo nazmar. Aspoň vtedy som to tak vnímal a bol z toho sklamaný....Kto by aj nebol...? Naviac osud chcel tak, že presne ten istý scénar mi pripravil zhodou okolností tiež na MS o dva roky neskôr v Seville či o šesť v Paríži. Chôdza je síce krásny šport, ale občas veľmi nemilosrdný.
Aj najväčšia bolesť však časom prebolí, s odstupom času sa na to dívam s nadhľadom, a ako vždy, zo všetkého zlého sa snažím zobrať aj niečo dobré...
Ani jeden kilometer počas celej svojej kariéry nepovažujem za zbytočný. Naopak.
Dlhoročnému tréningu a množstvu kvalitne nachodených kilometrov môžem byť vďačný, že v súčasnosti mi na udržanie pre mňa uspokojújucej výkonnosti stačí behať podľa chuti, občas so zaradením pár roviniek či fartleku...Takto sa mi to osvedčilo a hlavne ma to takto baví. Naviac, ak pomalý dlhší beh slúži ako výborná regenerácia po pretekoch alebo duševná očista od problémov, pri ktorej sa udržuje potrebný svalový tonus či spevňujú šľachy a úpony... A čo je pre mňa nemenej dôležité, všetko prakticky zadarmo:-)
Toľko nabehaných kilometrov, aj nad 6min/km, som nikdy doteraz nemal a zdá sa, že to prináša aj svoje ovocie. Nielenže sa dobre cítim, ale telo dokáže po pretekoch aj rýchlo regenerovať. Iné vysvetlenie, prečo som napr. druhý deň po bežeckej 100vke v Nitre bol v pohode schopný odbehnúť náročný kopcovitý, hoci len 5,5km dlhý kros, totiž nemám...
Zhodou okolností práve necelými šiestimi kilometrami v Strečne som prekonal svoj doteraz najvyšší počet kilometrov za týždeň spred dvanástich rokov na 246km. Rozdiel je len v pomere chôdza - beh , keď v roku 1997 to bolo 169:71 , minulý týždeň 23:223... A pochopiteľne v intenzite... Tých 23 chodeckých kilometrov v minulom týždni bolo hlavne kvôli hosťovaniu za TJ TŽ Třinec na pretekoch 1.ligy ČR, ale aj výborným spestrením pred uplynulou sobotou, kedy som sa počas niečo vyše siedmych hodin nabehal (hoci tiež aj trochu prešiel :-) dosť. O nich hodím reč neskôr, teraz sa už teším do Prahy na ďaľšie moje chodecké, verím, že nielen komické „vystúpenia“...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára