ČSOB Bratislava marathon, ale nielen o ňom...

Na štart maratónu v Bratislave som sa postavil tretí krát, chýbal som len na tom prvom v roku 2006 pod názvom "TBC marathon". Na ten sa po jeho ukončení spustila vďaka viacerým nedostatkom v organizácii zo strany účastníkov značná dávka kritiky. Neviem posúdiť, kvôli zraneniu som neštartoval, avšak už po druhom ročníku boli vyjadrenia na organizáciu podujatia veľmi pozitívne. Myslím, že nielen podľa môjho názoru mala na tom najväčšiu zásluhu vtedy ešte aktívna pretekárka a výborna maratónska bežkyňa Andrea Berešová. Predsa len, kto môže o potrebách maratóncov vedieť viac ako ten, kto sa mu niekoľko rokov aktívne venuje?
V druhom ročníku, na ktorom som si zabehol jeden zo svojich najlepších výkonov a dobehol na 7.mieste (2:30:37hod) sa mi darilo určite omnoho viac ako vlani, kedy som pre zranenie a veľké bolesti na 35.km vzdal.
O to viac som sa tešil na štvrtý ročník, po druhýkrát pod názvom "ČSOB Bratislava marathon", pred ktorým sa mi podarilo v zime bez väčších výpadkov či zdravotných problémov nabehať aj dosť kilometrov.
Vzhľadom na moje tohtoročné ciele (100km) zatial síce len voľným tempom, vykompenzoval som to však niekoľkými kratšími pretekmi v rámci Bežeckej ligy Žiliny a dvomi svižnejšími dlhšími behmi. Najprv v polovici februára trochu neobvyklým maratónom po chodbe základnej školy v Prievidzi a presne o mesiac v deň mojej oslavy štyridsiatych narodenín okruhovým maratónom Žilinský Hamburg.
Toto všetko ma napĺňalo optimizmom a veril som, že v Bratislave zabehnem výkon, s ktorým budem na začiatok sezóny spokojný.
Na štarte som stál v prvom rade, kde boli všetci favoriti polmaratónu i maratónu farebne odlíšení červenými a modrými číslami.
Asi od 2.km som bežal v malej skupinke spolu s Vladislavom Lipovským. Poznáme sa ešte od dorasteneckých čias, v rokoch 1988-1989 sme boli spolu na vojne v ASVŠ Dukla Banská Bystrica. On ako bežec, ja chodec. Neskôr sa Vladislav vypracoval na maratónca s výkonom pod 2:20hod. a osobným rekordom 2:18:33hod z MMM v roku 2001, kde dosiahol svoj najväčší maratónsky úspech, keď dobehol hneď za trojicou Keňanov. Odvtedy sa vyššie slovenský bežec na MMM neumiestnil.

Spolu s nami boli v skupinke ešte len 23.ročný maďar Norbert Somogyi a 28.ročný Rasťo Galovič, ktorí hlavne prvú polovicu v udávaní tempa vzorne spolupracovali , až kým nezačali postupne zaostávať. Najprv od 24.km Rasťo, ktorý určite o dosť síl prišiel osem dní pred maratónom na náročnom horskom behu Rajecký Borošovec, kde bojoval do posledných metrov s R.Rolkom a mne "naložil" vyše minútu a pol, neskôr asi od 28.km začal strácať aj maďar Somogyi. Ten sa nakoniec prepadol a dobehol vyše trinásť minút za mnou na 9.mieste.
S Vladom sme si v striedaní pomáhali asi do 32.km, kedy som zacítil, že mi na rozdiel od neho ubúdajú sily. Postupne som začal zaostávať a od 35.km to bolo v mojom prípade už len čo najmenej spomaliť a udržať si aspoň 6.miesto, v kategórii nad 40rokov práve za Vladom druhé.
Na bežcov predo mnou, ktorých som videl na dlhých rovinkách pred sebou a tiež mali toho určite dosť, som v posledných kilometroch dostatok síl na dostihnutie nemal.
Nevylučujem, možno som o niečo z nich prišiel tiež týždeň pred tým, keď som na druhý deň po Rajeckom Borošovci na Jozefovskom behu v Čiernom bežal o niečo svižnejšie ako som pôvodne chcel. Kamarát Rosťa Kolich, ktorý ma na štartovej čiare oslovil s ponukou hosťovať v 1.lige za český klub TJ TŽ Třinec mi však v kategórii nad 40rokov, ak som chcel vyhrať, o moc volnejšie bežať nedovolil . Prečo by aj mal ? :-)
Jediné, čo by mi mohlo byť možno trochu ľúto, je, že medzi celkovým 2.miestom a mojim 6.tym bol na ČSOB maratone odstup nakoniec len 1:36min, čo znamenalo rozdiel nezanedbateľných 1110Eur...

Čo však bolo, bolo, nakoniec, sú to len peniaze a na „keby“ alebo „možno“ nehrám....
Keď sa na môj výkon pozriem s odstupom času, napriek tomu, že som možno pred štartom očakával čas bližšie k 2:30h, musím priznať, že to bolo len na základe subjektívnych pocitov a toho, že som sa tešil, že som zdravý nabehal toľko kilometrov, ako už počas zimy dávno nie.

K výkonu bližšie k 2:30h, prípadne aj pod však treba asi viac, ako len klusať a občas zaradiť nejaký fartlek či rovinku....Alebo naopak? Viac si pred samotným maratónom oddýchnuť? Už to neriešim, nedávno som predsa písal, že v súčasnosti behám hlavne podľa chuti a vnútorných pocitov.
Nakoniec, je len jar a na rýchle behy bude času dosť. Mňa teší, že mám za sebou dobrý vytrvalostný základ zo zimy a do sezóny idem s chuťou a dobrým pocitom. O to väčším, že som sa tri dni po maratóne v Bratislave vytvorením si najlepšieho výkonu na 3km v rámci Bežeckej lige Žiliny opäť len presvedčil, že aj napriek nebehaniu špeciálnych rýchlych úsekov ani v štyridsiatke z rýchlosti moc nestrácam. To všetko sa mi môže zísť aj v pretekoch na 100km...

Celkové výsledky ČSOB Bratislava marathonu 2009