Opäť chôdza?... A prečo nie...:-)

Keď som pred dvomi rokmi na svetovom šampionáte veteránov v Riccione titulom majstra sveta (M35) v chôdzi na 20km skompletizoval svoju medailovú zbierku, považoval som to za symbolický koniec  chodeckej kariéry.
Určite by ma vtedy  nenapadlo, že sa  ešte niekedy postavím na štart ak už i nejakých kratších pretekov, tak nie na 20km .
Odvtedy som si síce zoparkrát , keď som mal chuť, šiel namiesto behania voľne zachodiť, čím ďalej však menej, za posledný rok už vôbec. Chôdza mi postupne prestala chýbať úplne,  radosť  a  nové výzvy som si našiel v behaní...
Nie zbytočne sa však vraví  „Nikdy nehovor nikdy“ :-)
Náhoda (?) chcela, aby ma na Jozefovskom behu v Čiernom oslovil v cieli druhý Rosťa Kolich, čo by som povedal na hosťovanie za TJ TZ Třinec v 1.lige.
Samozrejme obaja sme mysleli na beh, o chôdzi ma ani nenapadlo uvažovať. Nakoniec, možností bežať 3km, 5km či 10km na tartanovej dráhe na Slovensku moc nieje, preto sa mi ponuka celkom zapáčila...
Myšlienka  o pripomenutí si atmosféry chodeckých pretekov ma napadla o týždeň počas Dudinskej chodeckej 50tky, kde som sa bol deň pred Bratislavským maratónom pozrieť a kde som sa dozvedel o možnosti získať nejaké body aj v chôdzi :-)
Raz darmo, prežil som pri nej asi dosť aby mi bola v srdci úplne cudzia.....
Počas necelých dvoch týždňov po BA maratóne som sa bol teda zopárkrát prejsť, so zameraním čisto na chodeckú techniku. Medzi bežeckými pretekmi na 3km v Žiline  a 10km v Turanoch mi padla zmena celkom vhod.
Na Veľkonočnú sobotu sa teda postavím opäť na štart chodeckých pretekov - a to v Olomouci  po 18 tich rokoch:-).
Na rozdiel od roku 1991, kedy som v Olomouci v rámci federálnej československej ligy zašiel 20km za 1:28:10hod, si tentokrát žiadne výkonnostné ciele už nedávam......O to viac sa však teším...:-)